BRATISLAVA. Desať rokov bol Michal Hrbáček jedným z najhoršie udržiavaných tajomstiev na Slovensku. Podľa svedkov zorganizoval brutálne prevzatia spoločností ako Slovglass a Chirana a pôsobil ako vykonávateľ úloh pre žraloka Istrokapitál.
Pripisovali mu ohromnú moc, konexie a bezohľadnosť. Bol nedotknuteľný, a nikto si pred ním nebol istý. Pred desiatimi dňami však Hrbáčka zatkli a uväznili. Mýtus o jeho neporaziteľnosti dostal poriadnu ranu.
Podľa zdrojov blízkych vyšetrovateľom dal bývalý policajt Juraj Rozsík Hrbáčka do súvislosti s desiatkami zbitých podnikateľov a iných obetí pre zisk. Podľa Rozsíka tieto zločiny vykonávali tajné komandá zložené z bývalých a tiež aktívnych policajtov.
Perspektívy
Rozsík sa v roku 2006 zúčastnil na prepade podnikateľa Jána Kubašiaka. Jeho vražda a následné zatknutie trojicou aktívnych a bývalých policajtov bola začiatkom odhalenia tajných kománd a ich mafiánskych metód.
Po zatknutí Rozsík uzavrel dohodu s prokuratúrou a dostal osemapolročný trest. Rozhodol sa svedčiť proti iným policajtom zapleteným do činov tajných kománd. Vyšetrovatelia teraz identifikovali asi 140 porušení domovej slobody, únosov, lúpeží a vydieraní, pri ktorých použili podobnú taktiku a ktoré podľa nich možno spáchali policajné komandá.
Krátko pred Hrbáčkovým zatknutím prišiel Rozsík do Bratislavy, aby sa zúčastnil na rekonštrukcii fyzického útoku na právnika Tomáša Kozovského, ktorý bol v čase útoku správcom konkurznej podstaty poisťovne Perspektíva.
Polícia zatiaľ nepozná motív zbitia Kozovského, jedna z verzií, s ktorou sa zaoberá, je, že Kozovský čelil nátlaku, aby predal pohľadávky Perspektívy súkromným spoločnostiam, namiesto aby ich odstúpil štátnemu orgánu správy dlžôb - Veriteľovi. Po bitke za Rozsíkovej účasti Kozovský predal skoro 240 miliónov korún v pohľadávkach, ktoré vlastnila Perspektíva, skoro polovicu z nich voči Poštovej banke vlastnenej Istrokapitálom, za niečo vyše 1,1 milióna korún firme zapísanej ne Seycheloch.
Kozovský rozhovor pre SME odmietol.
Priamy kontakt
Po tom, čo policajti Rozsíka previezli do Bratislavy na rekonštrukciu prípadu, bratislavský policajt Alexander Sabó zavolal Hrbáčkovi a prezradil mu, kde sa Rozsík nachádza.
„Nemal som iný úmysel, bral som to ako pikošku,“ povedal podľa Nového Času pred súdom.
Priamy kontakt medzi Hrbáčkom a ľuďmi, čo sa zjavne snažili umlčať Rozsíka, stačil súdu na to, aby vzal Hrbáčka do vyšetrovacej väzby.
Podozrivá biela dodávka, ktorá sa po Sabóovom telefonáte motala okolo policajného konvoja sprevádzajúceho Rozsíka, zjavne svedka vystrašila. Rozsík sa totiž už prv sťažoval na vyhrážky a zastrašovanie vo väzbe zo strany polície a právnikov, ktorí sa údajne pýtali, či sa nebojí o bezpečnosť svojej rodiny.
Rozsík tiež poskytol informácie v iných lúpežných prípadoch, ktoré spáchal spolu s Miroslavom Jackom, bývalým kukláčom a spoločne s Hrbáčkom, tiež členom predstavenstva Slovglassu Poltár. V tom čase bol v Slovglasse zamestnaný aj Róbert Petluš, obvinený z lúpežných prepadnutí a odsúdený za vraždu Kubašiaka.
Kto všetko?
Priznanie ďalšieho údajného člena komanda, trnavského kukláča Jozefa Mogilského, na súde určite pomôže vyšetrovateľom v snahe budovať obžalobu proti iným aktérom ozbrojených lúpežných prepadov. Prípad však komplikuje, že vyšetrovatelia nemajú poňatie, koľko aktívnych policajtov je do prípadu zapletených. Vzhľadom na to, že prípad skoro vybuchol, keď Sabó prezradil miesto pobytu kľúčového svedka, nechcú riskovať.
Riadil špeciálne akcie
Nakoniec to bolo jeho ego, čo spôsobilo pád Michala Hrbáčka, hovoria ľudia, ktorí ho poznajú. Bolo to ego, čo ho hnalo postaviť si masívny múr na svojom pozemku v bratislavskej časti Vinohrady bez stavebného povolenia, čím si vyslúžil pokutu 3 milióny korún. A bolo to ego, čo mu zabránilo užívať si milióny a zostával aktívnym v temných policajných gangoch. Napokon mu vynieslo pričňu vo väzenskej cele.
BRATISLAVA. Už ako stredoškolák na seba Hrbáček upozornil umením karate. Nie je známe, či Hrbáček patril k ochrankárom, ktorí tesne po revolúcii chránili vrcholných politikov. V roku 1992 však už mal živnosť v Dúbravke, učil karate a – poskytoval ochranu.
O pár rokov bol z ochrankára vplyvný muž tajnej služby. Dotiahol to až na čelo Odboru špeciálnych operácií v Lexovej SIS. Ako šéf špeciálnych operácií mal Hrbáček voľnú ruku – bol poverený najšpinavšími, najtemnejšími úlohami informačnej služby, pričom sa nikto neprizeral veľmi zblízka metódam, ktorými ich plnil.
Jednou z úloh bol údajne únos Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta. Podľa správy Lexovho nástupcu na čele SIS Vladimíra Mitra, ktorú prečítal v parlamente v roku 1999, únos zorganizoval práve Hrbáček. Tam sa to však neskončilo – Mitrova správa tiež nazvala Hrbáčka „hlavným aktérom“ pri vyraďovaní zbraní z SIS, obvinila ho z účasti na akciách proti politickej opozícii a všímala si jeho „kontakty s osobami z prostredia organizovaného zločinu“.
Po boku Čarnogurského
Po Mitrovej správe strávil Hrbáček niekoľko mesiacov vo väzbe, ale na základe amnestie Vladimíra Mečiara ho napokon prepustili.
Potom došlo k jednej z irónií Hrbáčkovej kariéry a jednému z najnepravdepodobnejších zvratov v súčasných slovenských dejinách. Hoci bývalý disident Ján Čarnogurský ako prvý odhalil Hrbáčkovu totožnosť začiatkom roku 1998 a jeho strana, KDH, viedla kampaň za potrestanie Kováčových únoscov, v roku 2001 už pracovali Hrbáček a Ján Čarnogurský mladší, bývalí kamaráti z telocvične, spolu na obchodných projektoch ako prevzatie firmy na zdravotnícke nástroje a potreby Chirana. „Nie som jeho hovorca, nemám sa prečo k ničomu vyjadriť,“ povedal Čarnogurský junior minulý týždeň na otázku o jeho vzťahu k Hrbáčkovi. „Stále sa k tomu hlásim,“ povedal Čarnogurský senior o pôvodnej snahe odhaliť Hrbáčkovu totožnosť.
Neskôr sprevádzal Hrbáček Jána Čarnogurského staršieho na súde, kde bojoval s Tobiášom Loykom o pohľadávku proti Loykovej firme Rašelina Quido. Čarnogurský senior povedal, že on a Hrbáček mali každý svoju úlohu v Prominent Holding, žalujúcej strane, a dodal, že v tomto spojení nevidí žiadnu iróniu. Pred časom však o Hrbáčkovi povedal: „Nie som kádrovák, ale advokát,“ a vysvetlil, že v kauze Rašelina „v súvislosti s technickými úkonmi za mnou chodí pán Hrbáček a semtam aj pán Lieskovský,“ ďalší z údajných únoscov Kováča mladšieho.
Spolok
Okrem vzťahu s rodinou Čarnogurských pestoval Hrbáček po prepustení z väzby obchodné vzťahy aj s ďalšími údajnými Kováčovými únoscami, napríklad s Ľubošom Kosíkom a Miroslavom Šegitom, ale hlavne s Lieskovským, s ktorým figuroval vo vyše desiatke firiem. Tieto vzťahy sa väčšinou narušili ku koncu minulého roka a v súčasnosti majú Lieskovský a Hrbáček jediný spoločný obchodný záujem, bratislavskú reštauráciu.
Hrbáček mal celé roky blízko k finančnej skupine Istrokapitál. Vo firme ovládanej Istrokapitálom pracovali aj Mária Prutzerová, bývalá riaditeľka ekonomicko-technického odboru v SIS za Lexu a obvinená spolu s Hrbáčkom za vyradenie zbrane, a Ľuboš Kosík, tiež podozrivý za účasť v únose. „Majú manažérske pozície,“ povedal pred rokmi Miroslav Remeta z Istrokapitálu týždenníku The Slovak Spectator. „Myslím si, že tu ide o šikovné obchodné aktivity bývalých príslušníkov SIS.“
Osamelý vlk
Hrbáček udržiaval kontakty s policajtmi. Nebránil sa ani stykom s postavami podsvetia, ako poznamenal Mitro. Bol napríklad v ôsmich firmách s Tomášom Bajtošom, konateľom a spolumajiteľom BOB Security. Polícia považuje BOB za jeden z pilierov skupiny takáčovcov v Bratislave.
Ku koncu Hrbáček nebol ani policajtom, ani obyčajným lumpom, ale zákonom sám osebe.
Tom Nicholson
Únoscovia
Michal Hrbáček
V čase únosu bol šéfom Odboru špeciálnych operácií SIS. Od júna do decembra 1999 bol vo väzbe. Mnoho rokov sa objavoval v spoločnostiach registrovaných v sídle Istrokapitálu, kde bol jeho priateľ Ján Čarnogurský mladší v dozornej rade.
Martin Lieskovský
Bývalý policajt. V súvislosti s únosom bol tiež vo väzbe, od októbra 1999 do marca 2000.
Ľuboš Kosík
V čase únosu bol zamestnancom IBeA3, SBS ktorá bola pod vplyvom SIS. Kosíka tiež spájali s Jánom Čarnogurským mladším. Mal obchodný vzťah s Lieskovským a Hrbáčkom a Máriou Prutzerovou, bývalou šéfkou ekonomicko-technickej sekcie SIS za Ivanu Lexu.
Miroslav Šegita
V čase únosu bol nezamestnaný, vo väzbe bol od októbra 1999 do marca 2000. Bol vo firmách s Bajtošom, ktorý mal blízko k Takáčovcom a s Hrbáčkom a Lieskovským.
(tom)
 |
