Dobrá hudba je tá, čo dokáže prežiť dlho po svojom vzniku. To sa týka Bieleho albumu Beatles, ktorý vyšiel presne pred 40 rokmi a nápadu renomovaného hudobného časopisu, ako túto udalosť osláviť. Mojo dal v septembrovom a októbrovom čísle veľký priestor textom detailne popisujúcim okolnosti vzniku jednotlivých piesní na legendárnej nahrávke, vyspovedal Paula McCartneyho, ale hlavne čitateľom ešte ako bonus pribalil dva disky, kde na jeho objednávku nahrali súčasní hudobníci svoje verzie beatlesoviek z Bieleho albumu. Ak dobrú pesničku najlepšie vystihuje jej životnosť, dobrá coververzia je zase taká, ktorá dokáže pôvodnú pesničku postaviť do novej, pritom stále muzikálnej polohy.
V tridsiatich skladbách projektu Mojo ich nájdete niekoľko. Napríklad Helter Skelter s bendžom ako dominujúcim nástrojom, minimalisticky zahrané a spomalené Yer Blues, Revolution 1 aj 9 ako čisto akustický (!) džez (!!), Back In The U.S.S.R. ako soulová balada, Dear Prudence evokuje svet cirkusu a starých kabaretov, Glass Onion postavená na hypnotizujúcom groove basgitary a bicích, z Blackbirda je „elfovská“ vybrnkávačka, z Martha My Dear čarovná rozprávková melódia na dobrú noc. Niekedy spoznáte originál pre odvážne zmeny harmónie až pri refréne (While My Guitar Gently Weeps), inde je zase pôvodná verzia veľmi nápadito obohatená o chytľavý riff, ktorý ju posunie do polohy, kde už je úplne novou skladbou, ktorá iba využíva cudzí text (I Will).
Tridsiatka autorov sú pritom prekvapivo pomerne neznáme mená. Väčšinou ide o mladých hudobníkov, ktorí sa radi chopili sympatickej šance zviditeľniť sa v známom časopise, popri nich tu však nájdete aj mená dôverne známe nie masovo, ale v menšinových kruhoch ako Violet, Paul Weller, Vashti Bunyan, Max Richter či Joan As Police Woman. Takýto skvelý nápad dotiahnutý do detailov sa nezrodí každý deň, mesiac, dokonca ani každý rok.
