je vylúčená. Hliva je bohatá
na vitamíny, aminokyseliny a minerálne látky, ktoré ľudský organizmus chránia pred pôsobením toxických látok. Dokonca pomáha znižovať hladinu cholesterolu v krvi.
Hliva je nízkoenergetická potravina, preto je vhodná aj do redukčných diét. Predpokladá sa, že obsahuje tiež látky s protirakovinovými účinkami. Priaznivo pôsobí na zvýšenie obranyschopnosti organizmu, pri poruchách metabolizmu cukru a tuku, pomáha regulovať peristaltiku čriev, potláča kĺbové ťažkosti a vďaka obsahu beta-glukánu je "elixírom večnej mladosti". Považuje sa za vhodný doplnok stravy. Hlivu ustricovú si môžeme dopestovať sami buď na slame v igelitových vreciach, alebo na drevených klátikoch.
Pestovanie na slame
Najskôr si pripravíme slamu, ktorú pred očkovaním sterilizovujeme, aby sme zničili baktérie, spóry plesní a iných húb. Slamu vložíme do väčšej nádoby (kotol, starý hrniec), zalejeme vodou a pri teplote okolo 100 °C varíme hodinu. Potom necháme slamu vychladnúť na 20 až 25 °C. Druhou, omnoho jednoduchšou možnosťou je, že slamu vložíme do veľkej nádoby a potom ju prelejeme vriacou vodou a dáme vychladnúť. Následne vodu zlejeme a slamu ešte raz prelejeme vriacou vodou. Po vychladnutí na 20 až 25 °C je pripravená na očkovanie.
Vlastné očkovanie slamy prebieha tak, že do veľkého vreca striedavo prekladáme slamu s rozdrobeným očkovacím substrátom. Jedno balenie substrátu vystačí na 15 až 20 kilogramov navlhčenej slamy, čo zodpovedá igelitovému vrecu veľkému približne 50 x 100 centimetrov. Vrece po naplnení zaviažeme. Žiletkou alebo nožom urobíme doň 3- až 5- centimetrové zárezy, potrebných je asi 10 zárezov na vrece. Ak budeme pestovať sadivo v prostredí s nízkou vzdušnou vlhkosťou, urobíme zárezov radšej menej.
Vrece po naočkovaní umiestnite na polotienisté miesto. Ideálna teplota pri pestovaní hlivy je 15 až 25 °C. Čím je vyššia, tým rýchlejšie hliva rastie, ale sa aj intenzívnejšie vyčerpajú živiny zo slamy. Teplotu je preto dobré korigovať podľa toho, koľko hlivy aktuálne potrebujeme. Hliva rodí asi 3 až 4 mesiace, potom sa živiny z vreca vyčerpajú a treba založiť novú kultúru (aj očkovaním starej slamy na novú). Z jedného balenia sa dajú dopestovať 2 až 4 kilogramy húb.
Pestovanie na klátikoch
Hliva ustricová prirodzene rastie na dreve listnatých stromov. Môžeme ju preto pestovať aj na klátikoch dlhých 30 až 80 centimetrov. Vhodné sú klátiky všetkých druhov listnatých drevín (nie ihličnanov). Drevo nemá byť sťaté viac než pol roka. Spôsobov očkovania klátika je viac. Podstatou je to, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hýfy hlivy začali prerastať do dreva. Do klátikov môžeme navŕtať dierky alebo pílkou urobiť zárezy, do ktorých natlačíme očkovací substrát. Potom dáme klátiky do vreca a necháme 2 až 3 mesiace prerastať hýfami. Podhubím prerastené klátiky zapustíme z jednej tretiny do pôdy v tienistej časti záhrady. Počas sucha ich postrekujeme vodou. Klátiky rodia 2 až 5 rokov, v závislosti od výživnosti dreva.
Autor: Ján Pavlovkin
