Prvoradou úlohou vápnenia je neutralizovať nepriaznivú pôdnu kyslosť, a tým odstrániť jednu zo závažných príčin pôdnej únavy.
Vápnik popri pôdnej kyslosti významne pôsobí na utváranie a udržanie celého radu priaznivých vlastností pôd, až sa právom považuje za akýsi "všeliek", ničí zárodky rôznych plesní a húb, urýchľovaním rozpúšťania a uvoľňovania aktivuje ostatné živiny v pôdnom prostredí.
S ohľadom na veľký a všeobecne známy význam vápnika pre pôdu sa však často pozabúda na jeho úlohu ako rastlinnej živiny. Keďže v posledných rokoch čoraz viac pozorujeme poruchy výživy rastlín pre nedostatok vápnika, považujeme za potrebné upriamiť pozornosť práve týmto smerom.
Deficit v jablkách
Vápnik sa na rozdiel od ostatných živín ukladá v rastline natrvalo. Svoju úlohu zohráva najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Obzvlášť náročnými na vápnik sú teda kôstkoviny (tvorba kôstok). Pri jeho nedostatku opadávajú malé plody či oplodnené kvety.
Stretávame sa aj s javom, keď sa kôstky vôbec nevytvoria, a ak, tak iba veľmi slabé, ktoré prasknú a plody následne zhnijú. Nedostatok vápnika vyvoláva vážne fyziologické poruchy aj pri dozrievaní a skladovaní jabĺk. Charakteristické je to, že pletivá plodov strácajú pevnosť a celistvosť, predčasne dozrievajú, múčnatejú a často pukajú, až sa úplne rozpadnú.
Zriedkavá nie je ani zmena farby dužiny, hnednutie, ktoré následne sprevádzajú hniloby. Najčastejší je výskyt fyziologickej škvrnitosti jabĺk, označovaný tiež ako pehovitosť či hnedá škvrnitosť (drobné, mierne vpadnuté zahnednuté škvrny).
Podľa stupňa nedostatku vápnika sa príznaky môžu objavovať už v sadoch koncom vegetácie (ide o silný nedostatok), prípadne neskôr až pri skladovaní. V každom prípade je výrazne znížená kvalita plodov. Podstatne vyšší výskyt je pritom pri veľkých plodoch ako pri stredných a malých.
Postihnuté rajčiaky
K závažnejším fyziologickým poruchám spôsobeným nedostatkom vápnika patrí aj zasýchanie a hniloba plodov rajčiaka. V mieste kvetu je narušené pletivo, ktoré postupne odumiera a vytvára sa súvislá hnedá škvrna. Napriek tomu, že pletivo nekrotizuje iba na povrchovej časti, plod je znehodnotený celý. Ak choroba prebieha v suchých podmienkach, plod zasychá, ak vo vlhkejších, plod následne podlieha hnilobám.
Pri miernom nedostatku vápnika sú príznaky badateľné iba na prvých plodoch, neskoršie vyvinuté plody už nemusia byť poškodené. Podobne ako pri jablkách je hlavnou príčinou nedostatok vápnika, ktorý je pomerne často vyvolaný nadbytkom draslíka. Ochorenie sa často vyskytuje aj pri pestovaní rajčiakov v rašelinných substrátoch, kde pomer medzi draslíkom a vápnikom nebol upravený. V poľných podmienkach sa ochorenie zväčša objavuje za priaznivých podmienok príjmu draslíka, to je vo vlhku a teple.
Aplikácia po celý rok
Nedostatkom vápnika trpia porasty založené na kyslých, často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne aj odvodniť a prevzdušniť. Pri vápnení je potrebné hladinu vápnika udržať tak, aby pH pôdy bolo v rozmedzí 6,5 až 7,5. S cieľom vápnenia možno použiť rôznu hmotu obsahujúcu vápnik, a to v dávkach adekvátnych 20 až 25 kilogramov haseného vápna na ár pri zelenine.
Tento orientačný údaj si treba však spresniť na základe laboratórnych rozborov pôdy. Na potrebu úpravy pôdnej kyslosti vápnením v našich podmienkach upozorňuje pestovateľov zeleniny hojný výskyt štiavov, ostríc a najmä prasličky.
Vápniť sa môže v zásade po celý rok, pričom za najvhodnejší je považovaný jesenný termín. Aplikovaný vápnik však nesmie prísť do styku s organickými, dusíkatými, fosforečnými ani kombinovanými priemyselnými hnojivami. Vápno a ostatné živiny, hlavne fosfor, sa vytvorením rôznych spoločných väzieb vzájomne znehodnocujú.
Autor: Štefan Tóth
