BRATISLAVA. Alexander Rozin je nielen bohatým a vplyvným podnikateľom, ale ako bratislavský župný poslanec je aj verejným činiteľom. Do funkcie poslanca ho nominovala strana Roberta Fica – Smer. Na župe predsedá dopravnej komisii. Svoje, podľa prokuratúry, podozrivé konanie vo veci získania lukratívnych vinohradov, v hodnote stoviek miliónov korún, v širšom centre Bratislavy však nemieni vysvetľovať.
Dokumenty, na základe ktorých mal pozemky údajne vydržať, odmieta ukázať. Nielen médiám, časť z nich nepredložil v minulosti ani vyšetrovateľovi.
Prokurátor mu pomohol
Martina Štofaníková, hovorkyňa Incheby, ktorej je Rozin spoluvlastník, povedala, že odpovedať na otázky považujú za „irelevantné, keďže denník SME dlhodobo jednostranne a zavádzajúco informuje o situácii ohľadom vinohradov“.
Ku kauze sa doteraz vôbec nevyjadril ani generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Práve pokyn z Generálnej prokuratúry pritom rozhodol o tom, že Rozin vyviazol z podvodnej kauzy. Trnka pred týždňom na tlačovej besede vyhlásil, že nemôže odpovedať na otázky SME o Rozinovi, lebo sľúbil exkluzivitu jednému z bulvárnych denníkov. V žiadnom z nich sa zatiaľ Trnkovo stanovisko k Rozinovmu vinohradu neobjavilo.
Rozhodol Šumichrast
Generálna prokuratúra má v trestnom konaní v čase, keď prípad ešte nie je na súde, najväčšiu moc. Môže zastaviť ktorékoľvek prebiehajúce trestné stíhanie.
Trestné stíhanie voči Rozinovi zastavila vyšetrovateľka na pokyn okresného prokurátora Bratislava III Ladislava Čillíka. Uviedla to v odôvodnení o zastavení stíhania. V ňom sa zároveň na pokyn Čillíka snažila vysvetliť, prečo nejde o podvod. Potom, čo si krajská prokuratúra vyžiadala spis, aby postup Čillíka preštudovala, zistila, že stíhanie bolo zastavené na pokyn riaditeľa trestného odboru Generálnej prokuratúry Tibora Šumichrasta. Ten je pokiaľ ide o trestné konanie pravou rukou generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.
Keby bol Rozin obvinený, premlčacia lehota by neubehla a vyšetrovanie toho, ako získal vinohrady, mohlo pokračovať.
Zákon o prokuratúre hovorí, že pokyn nadradeného prokurátora je pre každého prokurátora záväzný. Najvyššie postavený je práve Dobroslav Trnka. Prokurátor môže pokyn nadriadeného odmietnuť vtedy, ak by mu hrozilo trestné stíhanie, alebo bolo ohrozené jeho zdravie. Môže to urobiť aj vtedy, ak je pokyn v rozpore s právnym predpisom alebo jeho právnym názorom. A to tak, že požiada nadriadeného, aby mu prípad odňal.
Jediný, na koho Trnka nemá vplyv, je špeciálny prokurátor. Nemôže mu dávať takzvané negatívne pokyny, teda napríklad, aby zastavil nejaké stíhanie.
Na rade je pozemkový fond
Trnka už priamo zasiahol napríklad do kauzy Jozefa Majského. Krajskej prokuratúre dal v rámci svojej právomoci pokyn, aby Majského prepustili z väzby. Generálny prokurátor bol v tom čase presvedčený, že dôvody väzby pominuli.
V kauze vinohradov môže na Rozina podať civilnú žalobu ešte Slovenský pozemkový fond. Hovorca Ladislav Kavjak povedal, že zatiaľ nedostali uznesenie vyšetrovateľa o zastavení stíhania. Od toho závisí ich ďalší postup.
Kto je Rozin
narodil sa v Saratove v Rusku v roku 1956
študoval na Chemickej fakulte v Moskve, neskôr postgraduálne na Právnickej fakulte v Bratislave
za socializmu bol vedúci oddelenia Národného výboru Bratislava III, riaditeľom Podniku verejnoprospešných služieb Bratislava III a námestník riaditeľa Slovenskej knihy
v roku 1990 získal lnchebu po boji so skupinou, za ktorou stál podľa neho Ivan Lexa
honorárny konzul Thajska
držiteľ čestného občianstva mestských častí Petržalka a Nové Mesto
v roku 2005 sa stal poslancom VÚC za podpory Smeru
Podobná kauza, iný postup prokuratúry
V kauze Slánske lesy ide o vydržanie na základe sfalšovaných dokumentov. V tomto prípade prokuratúra nemala problém podať obžalobu.
Alexander Rozin bol podozrivý z podvodu. Na základe falošných dokumentov kúpnopredajnej zmluvy, stanoviska mestskej časti Nové Mesto a stanoviska Slovenského pozemkového fondu tvrdil, že vydržal pozemky na vinohradoch. Doklady predložil notárovi, ten spísal zápisnicu o vydržaní a kataster zapísal Rozinovcov ako vlastníkov.
Napriek tomu Generálna prokuratúra nevidela dôvod, aby Rozina obvinila. V podobnej kauze Slánske lesy však konala a podala obžalobu. Spôsob, akým sa podvod udial, je pritom podľa opisu obžaloby podobný. Z podvodu a falšovania verejnej listiny sú obžalovaní podnikateľ Milan I., notár Ferdinand O. a zamestnanec katastra Pavol P.
Pozemky získal podnikateľ v roku 1998 na základe notárskych osvedčení o vydržaní, ktoré obsahovali nepravdivé skutočnosti. Spolupracovať mal aj s notárom a pracovníkom katastra.
Zároveň Milan I. prehováral Lászlóa Karolyiho, ktorý nehovoril po slovensky, aby im pomohol a úradne potvrdil, že jeho starý otec gróf Karolyi daroval nehnutelnosti Márii Dušičkovej, starej mame manželky Milana I.
Prípad dodnes nie je ukončený na súde. Najvyšší súd v januári rozhodoval o príslušnosti súdu a vec odňal Špeciálnemu súdu a dal ho Krajskému súdu Košice.
(mož)
Šumichrast: Od zmareného referenda k Hedvige
Tibor Šumichrast, ktorý dal pokyn na zastavenie trestného stíhania v kauze Rozin, sa v minulosti stretával s ľuďmi, o ktorých rozhodovala Generálna prokuratúra.
BRATISLAVA. Riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry (GP) Tibor Šumichrast sa do povedomia verejnosti prvýkrát zapísal v septembri 1997, keď zastavil vyšetrovanie v kauze zmareného referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta.
„Vec odkladám, pretože nejde o podozrenie z trestného činu a nie je namieste vec vybaviť inak,“ konštatoval vtedy Šumichrast. Na otázku, či s odstupom času neľutuje, že prípad odložil, v januári 2005 odpovedal: „To sa nedá takto povedať, vtedy bola iná doba.“
Po zmene vlády v roku 1998 sa prípadom opäť zaoberala polícia. Bývalý minister vnútra Gustáv Krajči, ktorý sa postaral o sfalšovanie hlasovacích lístkov, bol zbavený imunity a postavený pred súd. Uzavretie prípadu znemožnila Mečiarova amnestia.
Na káve s Filipom
Po tom, čo sa stal Šumichrast v novembri 2004 šéfom trestného odboru Generálnej prokuratúry, bol niekoľkokrát na káve s advokátom Petrom Filipom. Ten zastupoval viac ľudí, ktorými sa zaoberala Generálna prokuratúra vrátane Jozefa Majského.
Šumichrast to najskôr nechcel komentovať, neskôr tvrdil, že sa „zrejme stretli náhodne, určite nie účelovo pre nejakú kauzu“. Priznal však, že s Filipom sa pozná „roky, sme spolužiaci. Poznám aj jeho manželku, v podstate sme rodinní známi“.
Na obede s Ruskom
V roku 2005, keď sa Generálna prokuratúra zaoberala aj tzv. kauzou zmenky, sa Šumichrast súkromne stretol s jej hlavným aktérom – vtedajším ministrom hospodárstva a šéfom ANO Pavlom Ruskom. „Dokonca sa pred kolegami chválil, že s kým to ide na obed,“ povedal v januári 2006 časopisu .týždeň jeden z prokurátorov.
„Stretli sme sa na obede, ale len náhodne,“ bránil sa najskôr Šumichrast. Neskôr zavolal do redakcie, že s Ruskom sa stretol oveľa skôr, ako sa začala prokuratúra zaoberať kauzou zmenky. „Bolo to koncom marca 2005. A prečo by som sa s ním nemohol stretnúť? Málokedy sa mi podarí ísť na obed s ministrom,“ povedal Šumichrast.
Prokuratúra sa však Ruskom zaoberala aj v spomínanom období, keď zastavila tri kauzy, ktoré súviseli s vydieraním podnikateľa Františka Mojžiša.
Trnkov kôň
Šumichrast má napriek pochybnostiam v kauze zmareného referenda a motívoch jeho súkromných schôdzok silnú podporu generálneho prokurátora.
Keď totiž Trnka pred časom vymenil tím vyšetrovateľov, čo sa zaoberal prípadom zbitej študentky Hedvigy Malinovej, za nového dozorujúceho prokurátora ustanovil práve Šumichrasta.
Marek Vagovič
|
|
|
|
