BRATISLAVA. Zatiaľčo v Česku sa minister financií Miroslav Kalousek posťažoval, že svetová finančná kríza mu budúci rok zoberie z rozpočtu niekoľko miliárd českých korún, na Slovensku panuje dobrá nálada.
Svetová finančná kríza by sa nášho rozpočtu dotknúť nemala. Ohroziť by nemala ani rast platov. Nemáme problém s príliš silnou menou ako v Česku, naše mzdy sú nižšie. Slovenské výrobky sa preto ľahšie presadzujú v zahraničí.
Kalousek sa pre krízu chystá prepracovať návrh budúcoročného rozpočtu a robiť veľké škrty. Slovenský minister financií Ján Počiatek podobné starosti nemá.
Ideme ďalej
„Zatiaľ neplánujeme prehodnotiť prognózy rastu ekonomiky ani znížiť odhad daňových príjmov. V našich prognózach sú zahrnuté aj prípadné problémy, ktoré môžu vo svetovej ekonomike nastať,“ tvrdí minister. Jeho postoj nevzbudil obavy v centrálnej banke a aj ekonómovia tvrdia, že ešte netreba biť na poplach.
„Priamy vplyv krízy sa na Slovensku neprejavil. Nepriamy prostredníctvom zníženého zahraničného dopytu sa teoreticky prejaviť môže, doteraz však nemáme také signály a ani praktické skúsenosti z minulosti,“ povedala hovorkyňa Národnej banky Slovenska Jana Kováčová.
Banka preto nevidí dôvod, aby Počiatek menil čísla v návrhu rozpočtu na budúci rok. Školstvo, zdravotníctvo, diaľnice, sociálne veci či iné rezorty by tak oproti súčasnému návrhu nemali utrpieť.
„Nepredpokladám, že vláda bude musieť meniť rozpočet pre finančnú krízu na svetových trhoch,“ povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová.
Očakáva, že ekonomika budúci rok stúpne o 6,5 percenta, čo je síce o niečo menej ako tento rok, ale v súlade s prognózami v štátnom rozpočte.
Ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides tvrdí, že spomalenie oproti pôvodným plánom nastane. Pôvodne v banke odhadovali, že ekonomika si budúci rok polepší o 6,5 percenta.
„Zrejme tento odhad znížime,“ povedal Štefanides.
Rozhodne budúci rok
Ani ekonóm Allianz – Slovenská DSS Mário Blaščák nečaká, že kríza prinúti Počiatka prepočítavať a viac šetriť, ako plánoval. Budúci rok už môže byť všetko inak, ak kríza neustane a prehĺbi sa. „Nedá sa vylúčiť, že priebežne bude vláda robiť škrty, ak bude chcieť dodržať stanovené rozpočtové limity,“ povedal Blaščák. Schodok verejného rozpočtu je na rok 2009 naplánovaný na 1,7 percenta HDP, teda o pol precentuálneho bodu menej ako plán na tento rok.
Kríza by nemala pristrihnúť ani naše platy. „Stále vyrábame pri dosť nízkych nákladoch. Aj pri poklese ekonomického rastu našich obchodných partnerov sme pre nich dostatočne lacní, konkurencieschopní a bez problémov nám dokážu za našu produkciu zaplatiť,“ povedal Blaščák.
Najviac trpia hypotéky a akciové fondy
Svetová finančná krízav súčasnosti u nás najviac ohrozuje investorovv podielových fondoch, najmä v akciových,a majiteľov hypoték.
Vyššie úroky z úverov, ale nie z vkladov. Straty z investícií v podielových fondoch, niekedy až v desiatkach percent. Môže sa stať, že ak niekto pred rokom vložil do akciového fondu 100-tisíc korún, a dnes si peniaze potrebuje vybrať, dostane len 70-tisíc. Asi také sú dosahy svetovej finančnej krízy, ktorá sa začala vlani v USA, na našich ľudí.
Ľudia s hypotékami by mali byť pripravení, že budúci rok im úrok môže stúpnuť až o pol percentuálneho bodu. Priemerný úrok z hypotekárneho úveru by sa tak u nás mohol zvýšiť na 6,5 percenta. Majiteľovi hypotéky s jedenapolmiliónovým úverom to môže predražiť mesačnú splátku najviac o 500 korún.
Vylúčiť sa však nedá ani pokles úrokov. Šéf Symsite Research Vladimír Dohnal však skôr očakáva, že po vstupe do eurozóny úroky z úverov na nehnuteľnosti mierne stúpnu. Kríza totiž zasiahla aj trh eurozóny. Slovenský peňažný trh trpí menej, no po zavedení eura už bude súčasťou jednotného trhu eurozóny. „Ak sa kríza prehĺbi, úvery môžu zdražieť výraznejšie, ako len o pol percentuálneho bodu,“ povedal Dohnal.
Na vyššie úroky z vkladov v bankách sa však klienti tešia márne. „Už dnes sú nadhodnotené,“ hovorí Dohnal. Banky využívajú prechod na euro a sťahujú peniaze zašité „vo vankúšoch“ a dostať sa tam budú musieť aj príjmy z tieňovej ekonomiky. Pri vstupe do eurozóny ľudia a firmy vymenia všetky koruny za eurá a budú to môcť urobiť len v bankách. Tie už teraz lákajú klientov vyššími úrokmi. Niektoré ponúkajú z termínovaných vkladov až 4,5-percentný ročný úrok.
Pri podielových fondoch je situácia odlišná. Straty v niektorých prípadoch dosahujú 30 alebo aj viac percent za posledný rok. Portfólioví manažéri radia ľuďom vydržať a nepredávať podielové listy akciových fondov.
Akcie sú dlhodobou investíciou, najmenej na desať rokov a podľa historických skúseností investorovi prinášajú aj najväčší výnos. Investorom, ktorí majú radi riziko, odporúčajú, že by mohol byť vhodný nákup akciových fondov. „Treba sa poradiť s investičným poradcom, prípadne aj viacerými,“ hovorí analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo.
„Každý pokles je zaujímavou príležitosťou, ako z neho vyťažiť, keď mu neverí väčšina trhu. Kľúčová je schopnosť odhadnúť dno prepadu,“ dodáva analytik Atlantik AM Juraj Uličný.
Ľuboš Jančík
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
