Brit Harry Fuller musel odložiť odchod do dôchodku. „Mám 63 rokov a dúfal som, že budem môcť ísť tento rok do dôchodku. Nemôžem si to však dovoliť. Od začiatku krízy klesla hodnota môjho domu o päť až desať percent a myslím si, že bude problém ho v súčasnej situácii predať. Pred necelým rokom mali moje akcie hodnotu 10-tisíc libier (300 500 korún), dnes je ich hodnota iba tritisíc libier (90-tisíc korún). Aj tak som však primerane optimistický.“
Dave Segrove z americkej Arizony je 39-ročný návrhár webových stránok a drobný podnikateľ. „S manželkou si teraz uťahujeme opasky všade, kde to ide,“ píše. Nie sú vraj zúfalí, ale „uvedomili sme si, že ak teraz budeme šetriť, tak nám to zaistí nárazník medzi súčasnosťou a čímkoľvek, čo bude nasledovať. Ako veľa ďalších aj my sa snažíme jazdiť čo najmenej autom. V Arizone to však v lete nie je jednoduché. Verejná doprava prakticky neexistuje, je nepohodlná a nespoľahlivá. Snažíme sa naše cesty kumulovať a zariadiť pri nich toľko vecí, koľko len ide.
Vážne začíname uvažovať o tom, že budeme pestovať vlastnú zeleninu a možno i ovocie. Šok z cien plodín a výrobkov a ich dostupnosť teraz začína dochádzať mnohým ľuďom. Sme pripravení predať náš poschodový dom a presťahovať sa do menšieho.
„Pokles má na náš život veľmi negatívny dosah. Prevádzkujeme malý podnik orientovaný na trávenie voľného času,“ napísal šesťdesiatročný Hans Alma z Holandska. „Predávame jachty – od čiastočne postavených až po kompletné projekty. Náš obrat sa prudko prepadol. Naši potenciálni zákazníci museli buď plány na podobné investície úplne zrušiť, alebo radšej držia hotovosť a čakajú, ako sa vyvinie situácia. Dopyt po našich produktoch klesol najmenej o 70 percent a naše osobné zisky sa prepadli o 30 percent aj pre rastúce náklady, ktoré nás pripravujú o časť profitu. Výsledkom je, že si musíme dávať pozor, za čo utrácame. Rozhodli sme sa zatvoriť 30 kilometrov vzdialenú kanceláriu a otvoríme novú, ktorá je len dva kilometre od nášho domu. Znížime tak náklady na benzín. Neobnovíme nájom súčasných prevádzok, ale hľadáme lacnejšie. Uvažujeme dokonca aj o tom, že by sme výrobu presunuli do krajín s nižšími nákladmi.
