Potom sa ozvala jeho manželka. Napokon aj on sám. JAROSLAV JEŘÁBEK.

„Po tréningu je človek unavený, jeho pozornosť už nie je taká, môže sa to stať. Nebol to jediný pád na hrádzi. Padla tam aj Betka Pavlendová..."

To nebola len zrážka dvoch ľudí?

„Nie, nie. Hovorím o pádoch v priebehu mesiaca. Napríklad desať dní po nás tam padol Michal Rohoň."

Čo sa vám stalo?

„Padol som na hlavu. Natiahol som si sval, ktorý spája krčnú chrbticu s hlavou. Silno som si ju buchol, mal som šok aj otras mozgu a bol som prevezený do nemocnice na Antolskej."

Sanitkou?

„Nie, previezol ma človek, ktorý šiel okolo."

Keď ste sa telefonicky spojili so svojím trénerom, prečo nie aj s komisárom, ktorému ste predtým sľúbili, že sa dostavíte na dopingovú skúšku?

„Ja som nevedel, z akého čísla mi volal. V tej rýchlosti, čo sa to zbehlo, som si spomenul len na kontakt na trénera."

Prezident cyklistického zväzu Anton Tkáč, tvrdí, že ak ste neboli v ohrození života alebo v umelom spánku, mali ste sa spojiť aj s dopingovým komisárom.

„To je názor pána Tkáča. Ja mu ho neberiem, ale keď ja padnem, pre mňa je priorita ísť k doktorovi."

Nereagovali ste však na telefonáty komisárov ani v ďalšie dva dni prečo?

„Nebolo to prvý raz, čo som mal otras mozgu, a viem, že v takých prípadoch sa neodporúča telefonovať. Okrem toho, v nemocnici sa nesmie používať mobil."

V nemocnici ste boli len na ošetrení, nie?

„Ale na ošetrení mi povedali, že mám otras mozgu a pri otrase mozgu sa telefón nemá používať."

Aj na zväze tvrdili, že nemali s vami kontakt.

„To sú slová proti slovám. Trénerovi som povedal, že mám úraz, že nemôžem prísť na zväz a že idem do nemocnice. Keby mali taký enormný záujem ma odobrať, mohli prísť do nemocnice."

Na druhý deň, 8. augusta večer, sa komisár pokúsil aj Slivovského, aj vás zastihnúť doma, ale neúspešne. Ako to môžete vysvetliť?

„To mi príde záhadné. Bolo mi zle, mal som silné bolesti, vracal som. Určite som bol doma. Manželka s dvoma deťmi je doma stále. Neviem, ako sa pán komisár k nám dostal, lebo my máme dolu čipové dvere. Nikto zo susedov mi neodkázal, že by zvonil u nich alebo že by sa niekto spytoval, či ma videl. Nikto ma neinformoval, že ma niekto hľadal. Nijaký odkaz som nemal ani v schránke, ani za dverami."

Komisár MUDr. Ľubomír Gulan mi potvrdil, že vám zvonil na zvonček.

„Asi zvonil pred domom. Je tam síce moje meno, ale zvonček nie. Polovica domu ešte nemá zapojené zvončeky. Keby bol prišiel cez čipové dvere až hore na poschodie pred sklené dvere, kde sú tri zvončeky a zazvonil, tak mu manželka stopercentne otvorí."

Pre koho bola zásielka dopingových látok, ktorú ste dostali na svoje meno z cudziny a podľa Colného kriminálneho úradu aj prevzali?

„Tá bola určená pre môjho otca, lebo ma o to požiadal. Jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršil a chcel vyskúšať liek, ktorý skúšal jeho dobrý známy. Poprosil ma a ja som ho zohnal. Dal o tom aj čestné vyhlásenie. Nejednalo sa vôbec o 250 ampuliek, ale o 25 ampuliek, čiže 25 injekcií lieku s označením Testonon 250, ktoré boli určené pre nášho otca. Tento liek na Slovensku ani nie je registrovaný, takže ani nepatrí medzi lieky."

Látky, ktoré obsahuje, sú vraj liečebne indikované vo veľmi obmedzenom počte ochorení...

„Lekár otcovi povedal, že ho môže používať, lebo má rakovinu a schudol 35 kilogramov. Má zabrániť veľkej strate svalovej hmoty."

Nemal by také lieky ordinovať len lekár?

„Lekár sa vyjadril, že je len na ňom, či tento liek v situácii, v ktorej sa nachádza, použije alebo nie."

Už ste mali jeden dopingový trest neboli ste si vedomý toho, že keď to vyjde najavo, hrozí vám doživotný zákaz činnosti?

„Ja si vôbec nemyslím, že by som urobil niečo zlé, ak som chcel pomôcť otcovi. Každý, komu zomiera otec, by urobil to, čo by otec chcel. Nie som prvý, ani posledný, kto zháňa lieky pre rodičov. A ja nezháňam iba lieky. Ja zháňľam pre otca aj iné veci. Nemyslím si, že som urobil závažnú vec, keď som si nechal poslať 25 injekcií pre otca. Táto látka by pre m¨ľa nemala vôbec žiadny význam."

No počkajte, Testonon 250 obsahuje štyri estery testosterónu, hormónu s jasne anabolickými účinkami, ktoré sa v športe zneužívajú.

„Asi máte skreslené informácie, teraz sa určite bežne neužívajú. Čo ja mám informácie od lekára, tá látka je cez dva roky v tele, takže neviem, prečo by to malo pre mňa alebo pre iného športovca nejaký význam. Okrem toho, celú zásielku, tak ako som ju dostal, som odovzdal do Čiech. Môžem ju ukázať. Otec zatiaľ liek nepoužil."

Šéf zväzu pán Tkáč sa v rozhovore pre náš denník zmienil, že sa k nemu dostala informácia, že ste podporné látky dodávali do fitnescentier, aj keď hneď dodal, že „nie je opodstatnená". Čo na to hovoríte?

„To je holý nezmysel a vôbec neviem, kde na tú blbosť prišiel. Je to absurdná vec. Ja nenavštevujem žiadne fitnescentrá okrem fitnescentra v športovej hale Mladosť a v ňom nie je jediný športovec, ktorý by mohol povedať, že ja som s ním na takú tému čo len rozprával."

Dostavíte sa pred disciplinárnu komisiu zväzu?

„Bol by som strašne rád, keby mi umožnili sa obhájiť."

Už je stanovený termín zasadania?

„To ja vôbec neviem, lebo do štvrtka som bol v Čechách kvôli otcovi a až po návrate do Bratislavy som zistil, že sa proti mne rozpútala kauza. To, že som díler, absolútne odmietam, lebo sa to vôbec nezakladá na pravde."

Čím budete argumentovať?

„Tým, ako to celé je. Priorita všetkého bolo, že som odcestoval do Čiech. Ja som vôbec nič neurobil. Každý vedel, kde sa nachádzam. Z Čiech som informoval faxom, na akej adrese sa nachádzam. Moja sestra vysvetlila pánovi Motyčíkovi, generálnemu sekretárovi Antidopingového výboru SR, aká je situácia: že som na tom zdravotne zle, ale že som bol prevezený do Čiech. Keď niekomu zomiera otec, rodina by mala byť pokope. Pre mňa je teraz prvoradá rodina a nie cyklistika, komisári či kontrola. Preto som povedal, že končím s cyklistikou, končím s Duklou a chcem ísť domov. Lebo mne sa teraz rúca svet. Keď chceli vykonať kontrolu, mohli ju vykonať. Ja som im dal kontakt na seba. Mohli prísť do Čiech. Tu ide o to, že na mne si chce niekto robiť nejaké meno a že ma chce zničiť, alebo poškodiť mi alebo neviemčo. Ak chce niekto urobiť niekomu vzorku, tak mu ju urobí. A keby ma aj hneď v prvý či druhý deň nezastihli, tak ja som ich informoval, kde sa nachádzam."

Ale neinformovali ste ich v prvé dni.

„Informoval, akože nie. Hneď ako som padol. Poprosil som trénera, ktorý je kontaktnou osobou. Ja som ich informoval, akurát oni neprišli. Ja predsa nemôžem za to, že dolu pod bránou mi nefunguje zvonček. To je výhovorka z ich strany. Mali prísť a mali ma otestovať. To neurobili. Keď ma otec potrebuje, ja predsa nemôžem čakať na nich, kedy prídu."

Za otcom ste však neodchádzali skôr ako desiateho.

„V pondelok (jedenásteho pozn. red.), keď sa mi zdravotný stav trošku zlepšil."

Ale komisári vás hľadali od siedmeho do deviateho.

„Nie, deviateho ma už nikto určite nehľadal. Viete, oni ma hľadali a nehľadali. Tak ako Martina Lišku hľadali a nehľadali. Užho doma nikto nebol."

Liška však netvrdí, že vtedy bol v Bratislave, kým vy tvrdíte, že ste doma boli.

„Áno, bol som."

Chystali ste sa vraj na trénerskú dráhu je to pravda?

„To bolo v štádiu rokovania. Ja som sa snažil trénerovi pomáhať, lebo mám určité skúsenosti, ale nič konkrétne nebolo dohodnuté."

Pýtam sa na to preto, lebo v prípade doživotného dištancu sa nebudete môcť venovať ani trénerstvu.

„Neviem, prečo by som mal dostať doživotný trest. Za tie body, ktoré som akože porušil, predsa zo smernice vyplýva dvojročný zákaz."

Ale vy ste už dvojročný trest mali...

„Ja som si však dvojročný trest za to, že som mal pozitívnu vzorku, odpykal. Teraz som však žiadnu vykonanú vzorku nemal a ani nebola pozitívna."

Odmietnutie dopingovej analýzy je však v zmysle antidopingových pravidiel na úrovni pozitívnej skúšky.

„Aha, tak to neviem. Ja som sa tým zatiaľ nemal čas zaoberať. Ja mám momentálne prioritu niekde inde. Ale ak by mali dôkazy na taký trest, tak o nich bude musieť rozhodnúť súd."

Mienite prípad riešiť súdnou cestou?

„Samozrejme, ja to takto nemôžem nechať."

Povedzte, keď ľuďom rozprávate svoju verziu prípadu, veria vám?

„Tí, čo nemajú so mnou problém, asi vedia, že sa to mohlo takto stať. Ja ich nepresvedčiam. Je to na nich. (...) Niektorým ľuďom sa však kauza hodí. Dosť ľudí ma nemá rado."

Prečo?

„Lebo som bol úspešný, kým niektorí neboli a závidia. Aj v tridsiatich siedmich rokoch som bol vo svetovej špičke. Chcel som štartovať v Pekingu na poslednej olympiáde, ale nemohol som sa tak pripraviť, aby som sa kvalifikoval. Otec prestal chodiť a ja som prestal naplno trénovať. Vlani na jeseň som bol ešte štvrtý na majstrovstvách Európy, ale v decembri, keď sa rozbiehali kvalifikácie, už som nemal výkonnosť. Potom som už ostával v Dukle len preto, aby som dovŕšil vojenský dôchodok."

Tri dopingové aféry J. Jeřábka

1993: po majstrovstvách Slovenska mu zistili anabolickú látku metandienon. Potvrdil to i test B-vzorky, ale keďže obal zásielky prišiel porušený, nemohli ho potrestať.

1996: v moči mu objavili iný typ anabolík (nandrolon), odpykal si dvojročný trest.

2008: 7. augusta sa nedostavil na dohodnutý odber vzorky a následne bol telefonicky nedostupný, čo exekutíva ADV SR zhodnotila ako odmietnutie odberu, ďalšie neúspešné pokusy o kontakt ako vyhnutie sa odberu, a navyše fakt, že osobne prevzal zahraničnú zásielku s dopingovými látkami.