Holandsko už nekraľuje rebríčkom v hustote obyvateľstva hlavných európskych krajín. Na prvú priečku sa vďaka migrantom dostalo Anglicko. Poslanci žiadajú obmedzenia, keďže ekonomika čelí recesii.
LONDÝN, BRATISLAVA. Holanďania často tvrdia, že sa im doma pre preplnené ulice ťažko dýcha. Preto patria medzi najväčších cestovateľov a mnohí si kupujú domy v odľahlých kútoch Európy.
Z európskeho trónu ich však najnovšie zosadilo Anglicko s hustotou 395 ľudí na jeden štvorcový kilometer. Na porovnanie, na Slovensku je to trikrát menej, v Nemecku o polovicu.
Za nárastom stojí bezprecedentná migrácia najmä z východnej Európy a bývalých kolónií. Najväčšie prírastky zaznamenal východ a juhozápad Anglicka, kam mieria tisícky Poliakov, Slovákov a Litovčanov za prácou na farmách, vo fabrikách a na stavbách.
Od rozšírenia únie prišlo na ostrovy vyše milión ľudí zo strednej a východnej Európy, čo je podľa magazínu Economist najväčšia migrácia v britskej histórii porovnateľná iba s príchodom francúzskych hugenotov v 17. storočí.
Dosť práce pre každého?
Národný štatistický úrad odhaduje, že počet obyvateľov bude v Anglicku narastať a v roku 2031 môže dosiahnuť až 464 ľudí na kilometer.
Nárast počtu obyvateľov si okrem demografov začali všímať aj politici, ktorí volajú po väčšej kontrole prisťahovalectva v čase, keď sa Británia rúti do recesie. „Toto je míľnik, keďže prisťahovalectvo zodpovedá až 70–percentnému rastu populácie,“ tvrdia spoločne labouristický exminister Frank Field a konzervatívec Nicholas Soames v denníku Daily Telegraph.
Stredoeurópania sa vracajú
Podľa expertov však situácia nie je až taká hrozivá, keďže slabý hospodársky rast a pokles libry sa prejavil na nižšom záujme o prácu a trvalé usadenie sa v Británii. Tisícky Poliakov sa vracajú domov, kde rastú platy a päť percentný rast ekonomiky zabezpečuje aj stále viac pracovných ponúk.
Zmenu doterajšieho trendu zaznamenalo aj britské ministerstvo vnútra, podľa ktorého sú tohtoročné počty zaregistrovaných robotníkov najnižšie od roku 2004.
