BRATISLAVA. „Meno Alexander Dubček napriek všetkým žiarlivcom svieti na politickej oblohe Európy a symbolizuje Slovensko,“ povedal pred mesiacom predseda Smeru a premiér Robert Fico. Väčšina poslancov Smeru včera napriek tomu úplne ignorovala rozpravu, či by parlament mal prijať zvláštny zákon o Dubčekových zásluhách.
Keď zákon uvádzal poslanec Smeru Boris Zala, v sále sedelo 15 z 50 poslancov Smeru, dvojica zástupcov SNS a z HZDS v sále nebol nikto. Počet poslancov Smeru stúpol len v čase hlasovania o iných zákonoch.
Po krátkom Zalovom zdôvodnení, že Dubček patrí k rešpektovaným a oceňovaným osobnostiam a zaslúžil sa o budovanie slobody, demokracie a ľudských práv, nadišli minúty opačných názorov a niekdajšieho prvého tajomníka komunistickej strany v parlamente väčšinou kritizovali. Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského formulácia, že sa mimoriadne zaslúžil o demokraciu a ľudské práva, „nielen kríva na obe nohy, ale je čistá mystifikácia“. Dubček vraj chcel iba demokratizáciu totality a bol straníckym funkcionárom, keď komunistická strana porušovala ľudské práva.
„Dubček v roku 1969 zavrhol Alexandra Dubčeka z roku 1968,“ povedal poslanec Vladimír Palko. Pripomenul, že ako predseda parlamentu v roku 1969 podpísal obuškový zákon, v roku 1991 už ako porevolučný predseda Federálneho zhromaždenia naopak odmietol podpísať lustračný zákon.
Najtvrdšie Dubčeka kritizoval poslanec SNS Jozef Rydlo. Hovoril, že bol vo vysokých funkciách, keď na Slovensku vrcholila perzekúcia cirkvi, poslušne hral úlohu bábky a dokonca, že „naivným správaním vyprovokoval inváziu“ vojsk Varšavskej zmluvy.
Poslanci Smeru v sále výhrady väčšinou ignorovali a Dubčeka obhajovali len sporadicky. O tom, či zákon prejde do druhého čítania, poslanci rozhodnú dnes.
