BRATISLAVA. Na Slovensku je najnižšia miera ohrozenia z nezamestnanosti pre ľudí s vyšším vzdelaním v celej EÚ. Riziko straty zamestnania pre ľudí s nižším vzdelaním je na Slovensku až 12krát vyššia ako pre ľudí s vyšším vzdelaním.
V únii je pritom v priemere nezamestnanosť menej vzdelaných len trikrát vyššia ako na Slovensku. Ľudí s nižším vzdelaním bez práce je v krajinách EÚ 9,2 percenta, s vyšším vzdelaním iba 3,6 percenta. Vôbec najnižšiu úroveň nezamestnanosti má Holandsko, kde je bez práce 1,8 percenta ľudí s vyšším vzdelaním a 4,0 percenta s vyšším.(ida)
Mzdy najviac stúpli Rumunom
BRATISLAVA. Od roku 2000 po prvý kvartál roku 2008 sa najviac mzdy zdvihli v Rumunsku, a to až o 422 percent, nasledovalo Lotyšsko, kde mzdy stúpli o 216 percent. Na Slovensku sa v tom čase mzdy bez zohľadnenia inflácie dvihli o 90,7, v Českej republike o 73,6 a vo Veľkej Británii, kam smeruje veľa slovenskej pracovnej sily, o 41,5 percenta.
Podľa údajov nemeckého štatistického úradu hodinové pracovné náklady na zamestnanca, tvorené mzdovými a vedľajšími nákladmi, sú v rámci EÚ najvyššie v Dánsku, 35 eur, a najnižšie v Bulharsku, len 2,10 eura na hodinu. Priemer EÚ bol v roku 2007 22,80 eura na hodinu.
V priemere zo 100 eur vynaložených na hrubú mzdu tvoria vedľajšie náklady 32 eur. Ide predovšetkým o výdavky na sociálne zabezpečenie.
Autor: ida