STUTTGART. Českú olympijskú víťazku z Pekingu Ján Železný v sobotu na stuttgartskom Svetovom atletickom finále inšpiroval. Nie slovom, legendárny atlét v nemeckom meste nebol, ale obrazom.
„Predpoludním som sa cítila mizerne. Bolel ma celý človek. Bola som zlá na trénera. Vyčítala som mu, prečo ma tak naháňal posledný týždeň do tréningu,“ hovorila v kruhu českých novinárov. Slováka, ktorý sa opýtal, či aj on môže byť v partii na chvíľu Čechom, obdarila prikývnutím a prívetivým úsmevom.
„Ležala som a púšťala si video so Železného pokusmi. Takú výberovku najlepších hodov. Videla som ju stokrát, stokrát skúšala napodobniť. A ani vo sne som nepomyslela, že sa mi to o pár hodín celkom podarí.“
V čom je fígeľ vysvetlila oštepárka názorne, hoci posediačky. Naznačila prudký pohyb zaťatou rukou vpred v predklone. Otvorila ju v poslednej chvíli, aby neprepadla.
Kedy oštep plachtí
„Honzo to dokázal geniálne. To boli tie jeho premyslené pády. Ak toto trafíte, dostane oštep ideálnu trajektóriu. Neletí kopcom hore a prudko dole, ani plocho. Plachtí.“ V Stuttgarte bol psí čas. Budúcej rekordérke neprekážal. Obrat v Špotákovej nálade prišiel vo chvíli, keď sa dostala na plochu Mercedes Benz Areny.
„Tento štadión má nadomnou tuším čarovnú moc. Cítim sa na ňom výborne. Vždy sa mi tu darí. Má jeden ťažiskový záchytný bod, na ktorý sa sústredene pozerám. Smerom k nemu chcem poslať oštep. Funguje to.“
Magické miesto
Kde je to magické miesto, odznela otázka pre Barboru. „Ťažko povedať, ani sama neviem, pokiaľ nie som na ploche. Blízko výsledkovej tabule.“ Česká majsterka sveta z vlaňajšej Osaky vyhrala v Pekingu posledným pokusom. Prvý raz v živote.
„Prežila som vtedy zázrak, lebo som skôr vrhačkou prvej série. Tu som si to potvrdila.“
Na ploche namaľovali poslednú čiaru na 65 metroch. Oštep sa krásne zapichol veľmi ďaleko za ňou. Chvíľa napätia. „Vedela som, že je to za sedemdesiat. Aj mi to priateľ Lukáš ukazoval z tribúny. Napäto som zízala. A naskočilo - sedmička, dvojka...Ani som si dosť dobre neuvedomila, čo sa udialo. A to ma mrzí.“
Špotáková vysvetľovala: „Zrazu som bola v centre pozornosti. Foťáci, kamery. A ja som sa tvárila ako unudená hviezda so strojeným úsmevom,“ povedala a prerušila rozprávanie. Naznačila sladko-kyslú masku herečky. „Ospravedlňujem sa. Peking a víťazstvo posledným hodom, to všetko pekné po ňom bolo veľmi emotívne. Som taká 'vyradostená', že už mi neostala ani štipka schopnosti prejaviť ďalšiu radosť. Ale ono to príde.“
Mamičke k narodeninám
Špotákovej v úkryte duše nechýbal dobrý pocit, ibaže navonok to pôsobilo inak. Vysvetlila dôvod, prečo ho má 13. septembra vždy. „Mamička má narodeniny. Okrem dcérinho rekordu dostane krásny darček. Neprezradím, aký. Dnes sú médiá rýchle, má to byť prekvapenie.“
Špotákovej sa ako prvej v atletickom finále podarilo dosiahnuť svetový rekord. Zaň je bonus stotisíc dolárov, plus 30-tisíc za víťazstvo.
Z rodného Jablonca nad Nisou prišlo Češku povzbudiť šestnásť fanúšikov. Keď odchádzala, priam ju zajali. Viali české zástavy. K sláve sa pridali všetci odchádzajúci priaznivci atletiky. Špotákovú doslova odniesli na rukách do bezpečia mikrobusu tréner a priateľ.
Olympijská víťazka i svetová rekordérka, hodiny po pretekoch stelesnená ochota hovoriť, podpisovať, odpovedať, túžobne čakala na vyslobodenie. Na tlačovej besede oznámila, že v roku 2009 plánujú s Lukášom Novotným, profesionálnym požiarnikom, svadbu. Na prvý pohľad šťastný pár.
Autor: Stuttgart
