LURDY, BRATISLAVA. Mission Impossible. Nesplniteľná misia. Ľavicový denník Libération mal o snahe pápeža Benedikta XVI. oživiť záujem Francúzov o katolícku vieru jasno už pred jeho piatkovým príletom do Paríža.
Krajina, ktorá nehovorí verejne o náboženstve a kde sa veriaci nepriznávajú kolegom v práci, že chodia do kostola, však na štyri dni porušila tabu.
VIDEO: Pápež navštívil Lurdy
Benedikt pútal davy
Na sobotňajšiu omšu pred Invalidovňou na ľavom brehu Seiny prišlo nečakaných 260-tisíc ľudí a príležitosť hostiť pápeža v Elyzejskom paláci si nenechal ujsť ani francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Pére Benoit uspel aj v sekulárnom Francúzsku.
„Je legitímne pre demokraciu a ohľaduplné od sekularizmu udržiavať dialóg s náboženstvami. Bolo by šialenstvom ich ignorovať,“ povedal Sarkozy. Stal sa prvým prezidentom, ktorý otvoril otázku úlohy cirkvi v štáte, a na nechuť ľavicovej opozície dokonca aj porušil protokol, keď privítal pápeža na červenom koberci.
„Neexistuje nič také ako pozitívny alebo negatívny sekularizmus, otvorený či zatvorený, tolerantný či netolerantný. Je len sekularizmus,“ povedal pre Telegraph nahnevaný líder socialistov François Hollande.
Pápež na svojej prvej návšteve Francúzska však skôr ako o sekularizme hovoril o neduhoch modernej doby, rozvodoch, eutanázii a o potrebe kňazských povolaní.
Počas homílie v Paríži, na ktorej nechýbali ani viacerí členovia Sarkozyho vlády, Benedikt XVI. odsúdil zbožňovanie peňazí a neukojiteľnú túžbu po moci.
V plynulej francúzštine vyzval mladých, aby sa nebránili duchovnému povolaniu. Len vo Francúzsku klesol za tridsať rokov počet kňazov na menej než polovicu.
Obdivovateľ svätej Márie
Už v sobotu večer zamieril do Lúrd, pútnického mestečka, ktoré oslavuje 150. výročie údajných zjavení Panny Márie.
Benedikt XVI. sa zúčastnil aj sviečkového pochodu k miestu zjavenia, čím poukázal na svoj obdiv k mariánskemu kultu. Na ôsmich zo svojich desiatich zahraničných ciest nevynechal návštevu Máriinej svätyne.
Hlava katolíckej cirkvi sa s Francúzmi rozlúčila včera omšou, obetovanou za chorých a trpiacich. Pápež osobne pomazal desať vybraných ľudí, ktorí trpia nejakou chorobou. Vyzval ich, aby sa modlili za to, aby našli „milosť akceptovať bez strachu smrť v čase, ktorý im určí Boh“. Postavil sa tak opäť proti eutanáziám, o ktorých sa najnovšie diskutuje aj v Taliansku.
