Ako chutí bronz?
„Neskutočné. Medaila na mojej prvej paralympiáde. A v Číne, kolíske športu, ktorým žije celá krajina. Pred plným hľadiskom. Paráda, fantázia.“
Verili ste za stavu 1:2 na sety?
„Veril, neťažil ma žiaden psychický tlak. Prečo? Veď je to moja prvá paralympiáda. Na trému budem mať čas do Londýna o štyri roky. Tu som mal vyhrať už semifinále s Poliakom Grudzieňom, cítil som formu. Za stavu 1:2 som si vravel, že musím byť rýchlejší na nohách, aby som sa včas dostal k lopte na forhendový topspin. Na plné pecky ako víťazný úder.“
S Csejteyom vás čaká ešte sľubná perspektíva v súťaži dvojčlenných družstiev. Ako ju vidíte vy?
„Zlato, jednoznačne. Rišo je skvelý hráč, ja mám ohromnú energiu a chuť.“
Ako sa vám páči v Pekingu?
„Super teplo. Vychutnávam ho, lebo v Poprade je stále zima.“
Kto je vaším stolnotenisovým vzorom?
„Vždy bol Švéd Jan Owe Waldner. V Aténach bol ešte vo finále, stále hrá nemeckú bundesligu. Elegantný útočník. So spoluhráčmi sa chystáme na návštevu jeho baru, tu v Pekingu. Laco Gáspár má adresu. Na oslavu striebra si dám u Waldnera kolu, alkohol neľúbim. Ale možno si jeden malý pohárik výnimočne dám.“
Aké iné športy obľubujete, neskúšali ste po otcovi futbal?
„Nie, ale rád hrám bedminton. Futbal sledujem pasívne v Poprade. Okrem športu ma bavia počítače.“
Za bronz vás čaká odmena 150-tisíc korún. Kam ich investujete?
„Vážne? To počujem prvýkrát. Neviem, ale do Londýna je dlhý čas, zídu sa.“
Autor: Peking
