Tridsaťšesťročný cyklista na handbiku Rastislav Tureček nedostal v Pekingu šancu obhájiť svoje zlato z Atén spred štyroch rokov. Preteky s hromadným štartom v programe 13. paralympiády nenašli miesto. Slovenský reprezentant si zopakoval aspoň striebro z Atén v časovke jednotlivcov na 12,7 kilometra.
V šiestom dni 13. paralympiády získalo Slovensko štvrtú medailu. Cestní cyklisti súťažili včera v triatlonovom areáli na brehu priehradnej vodnej nádrže Tong Li. V predpoludňajšej páľave Eugénia Turečeková, členka technického personálu našej výpravy, vášnivo vybozkávala svojho manžela Rastislava. V tom momente si ešte sám nebol istý, či bol na medailovej pozícii: „Štartoval som druhý, keď som videl súpera predo mnou, jasné bolo len to, že posledný nebudem. Orientoval som sa podľa tachometra, v prudkom stúpaní mi ukazoval okolo desať, v zjazdoch som to pustil na 60 – 65 kilometrov za hodinu. Priemer som mal okolo 25. Veľké šťastie, že nepršalo.“
Na tréningoch pred pretekmi si prešiel trať iba dvakrát. „Sú typy, čo makali denne viackrát, ja som toľko nepotreboval. Vedel som, že nemôžem ísť len silovo, ale viac na ceste rozmýšľať. Škoda, že sa v Pekingu nejdú preteky s hromadným štarom. Tie sú atraktívnejšie pre diváka a aj pretekári neustále vidia, na čom sú.“
Trenčiansky rodák Rastislav Tureček ostal po ťažkej autonehode v roku 1993 na vozíku. Predtým získal ako zápasník – voľnoštýliar v drese Dukly Trenčín titul juniorského majstra bývalého Československa. Tri roky po havárii nič nerobil. Potom si povedal, že handbike je pohodlný stroj, človek v ňom takmer leží.
Autor: Peking
