nkcie. Získala za to cenu Transparency International, dnes je na okresnom súde civilnou sudkyňou. Je jediná sudkyňa, ktorá pred niekoľkými dňami vyzvala ministra Harabina, aby odstúpil z funkcie. JANA DUBOVCOVÁ.
Čo vám povedali kolegovia v práci na výzvu na ministrovo odstúpenie?
„Boli to intímne reakcie, medzi štyrmi očami, úplne ako kedysi za socializmu. Pýtali sa, či sa nebojím prejaviť, veď mám rodinu, čo si nedám pokoj alebo ,tak a teraz na náš súd príde kontrola'.“
Viacerí funkcionári súdov alebo sudcovské združenia sa k ministrovi nechceli vyjadriť, vraj sa nemiešajú do politiky. Prečo by teraz sudcovia nemali byť ticho?
„Práve teraz by nikto nemal byť ticho, pretože sa stali veci, ktoré sú neprijateľné. Minister spravodlivosti bol verejne prichytený pri tom, ako klamal, bez mihnutia oka, bez akéhokoľvek zaváhania. Jeho klamstvo muselo byť dokázané vecným dôkazom, zvukovým záznamom. To nemá nič spoločné s politikou. Spochybňuje to predstaviteľa exekutívy, aby mohol byť dôveryhodný a súvisí to aj s dôveryhodnosťou justície. Veď my ako sudcovia poučujeme každého svedka, že má hovoriť pravdu. Navyše, mal rasistické poznámky, to je neprijateľné.“
Prečo sú ostatní sudcovia ticho?
„Asi sa boja ozvať. Sudcovský kódex je teraz postavený tak, že za pomoci predsedu súdu alebo ministra spravodlivosti sa môže začať proti sudcovi disciplinárne konanie a už pri jeho začatí sudca stráca nárok na trinásty a štrnásty plat. Bez ohľadu na to, či je odôvodnené, alebo nie. Navyše sa môže ťahať niekoľko rokov. Sudcovia sa možno obávajú, že niekto začne hľadať nedostatky v ich práci a cez tie sa potom dostanú do veľmi nepríjemnej situácie.“
Vy sa prečo nebojíte?
„Sú veci, keď si poviete, že vám to za problémy na pracovisku nestojí, ale sú veci, keď si poviete, že aj keď sa dostanem do nepríjemnej situácie, tak to treba uniesť. Kroky proti mne budú vždy menej nebezpečné ako bola situácia, ktorá sa stala v parlamente.“
Dôvodom celej schôdze bol telefonát ministra s Bakim Sadikim. Je ten dôvodom na odchod z funkcie?
„V čase, keď sa daný rozhovor udial, bol minister trestným sudcom. Je neprípustné, aby sme my sudcovia mali takéto kontakty. Spochybňuje nás to, môžeme byť vydierateľní. Keď sa kontakt zverejnil, minister sa tomu nepostavil zočivoči. Naopak, bránil sa neprijateľným spôsobom. Podstatu dodnes nevysvetlil.“
Prečo si myslíte, že to nemožno považovať za spoločenský rozhovor?
„Každému sa môže stať, že má dôverný kontakt s niekým, o kom sa neskôr zistí, že bol zamotaný do nekalých vecí. Život nás skúša každý deň. Ale keď sa to stane, sme povinní začať nad tým rozmýšľať. Sudcu to spochybňuje, nemôže vedieť, kedy mu niekto zaklope na dvere a povie, že chce, aby v danej kauze rozhodol tak alebo tak. Súčasťou sudcovskej funkcie je, že žijete inak. Svoje kontakty si vyberáte, preverujete. Žijete uzavretejšie, nechodíte do rôznych spoločností.“
Poznáte kolegov sudcov, ktorí s tým majú problém?
„Určite takí kolegovia, ktorým sa stalo niečo podobné, sú.“
Ľudia na Slovensku justícii nedôverujú aj preto, že si myslia, že sudcovia sú s mafiánmi zajedno.
„Justícia nemá dôveru ľudí, to cítime. Všeobecný názor je, že je tu určitá časť sudcov, ktorí sú prepojení s mafiou, ale to tu len tak poletuje. Ja to neviem potvrdiť, ani vyvrátiť. Ľudia navyše rozhodovaniu súdov nerozumejú. Za veľký problém považujem napríklad to, že verejnosť sa nezúčastňuje na pojednávaniach.“
Neodrádza ľudí aj to, že súdy sa stále odročujú a procesy dlho trvajú?
„Nesúhlasím s tým. Už je najvyšší čas, aby sa hovorilo o tom, že dlho trvajú len niektoré pojednávania. Väčšina sporov sa končí dosť rýchlo, v štandardných lehotách. Niektoré však trvajú dlho. Môže to byť aj preto, že súdny systém je tak nastavený, umožňuje námietky, odvolávania a podobne, niektoré však môžu trvať dlho, lebo nie je snaha ich rozhodnúť. Rôznymi analýzami by sa dalo zamerať práve na tieto veci.“
Rieši minister tieto veci?
„Slovne o tom hovorí, snaží sa robiť zmeny v legislatíve, ale je to dosť náročné. Neviem, či výsledok bude adekvátny.“
Je niečo na jeho úradovaní pozitívne?
„Neprišiel do funkcie s nejakým programom. Ak, tak s takým, že všetko, čo bolo doteraz spravené, je zle. Atmosféra nie je dobrá, je to ako keby sme sa vrátili do sedemdesiatych rokov.“
Ako sa tá atmosféra prejavuje?
„Napríklad tak, že každý si robí svoju prácu, strčí hlavu do piesku a dúfa, že sa nestane centrom pozornosti.“
Preslávili ste sa prieskumom o korupcii. Bolo to v roku 2000 a až tretina ľudí sa na súde stretla s korupciou. Zmenilo sa odvtedy niečo?
„Bol zúžený priestor na korupciu napríklad v tom, že sa spisy prideľujú náhodným výberom, alebo že obchodný register funguje v rýchlych lehotách, čo predtým nebolo a bol to úplný klondajk. Veľmi dlho sa tam čakalo a firmám na tom veľmi záležalo. Pokiaľ ide o ľudský faktor, keď už ide o výsledok konania, tam sa to môže stále stávať, to je o ľuďoch, ťažko tam urobiť technické opatrenie.“
Z prieskumu vyplynulo, že časť korupcie fungovala tak, že úplatok si vypýtal sám sudca. Žiadneho odvtedy za korupciu neodsúdili. Máte stále skorumpovaných kolegov?
„Dotazník bol anonymný, inak by ich ľudia neodovzdávali, báli by sa. Ťažko preto môžem niekomu vyčítať, že nikoho neusvedčil.“
Ale záver, že máte stále skorumpovaných kolegov na súde, platí?
„Pre mňa bol výsledok ankety dôveryhodný. Správala som sa tak, že som sa snažila robiť viaceré technické opatrenia, aby sa priestor na korupciu zúžil.“
Čudujete sa ľuďom, že sa boja svedčiť, keď vidia, ako to funguje?
„Skôr si myslím, že si to ľudia len myslia. V skutočnosti to tak podľa mňa v takom veľkom rozsahu nie je. Ale už len to, že si to myslia, je nebezpečné. Ak vidíte, že minister spravodlivosti bez mihnutia oka zaklame, čomu môžu ľudia veriť?“
Skôr by ste ľuďom poradili, aby prišli svedčiť a nebáli sa?
„Keby sa to stalo mne, princíp svedčiť by bol vyšší ako obyčajný strach. Preto aj ľudia by to mali riešiť. Lenže tu sa skôr stáva to, že prichádza k zastrašovaniu. To je napríklad prípad sudcu Mojša. Alebo prípad Mešencová. Je neprijateľné z etického hľadiska, že ju chceli vylúčiť z komory, lebo usvedčovala kolegu z korupcie.“
Čo ste si pomysleli, keď ste videli stanovisko Súdnej rady, ktorá sa Harabina zastala?
„Že ešte je tu veľmi veľa roboty. Že ani sudcovský stav, ak toto sú jeho reprezentanti, nepochopil, o čom je trojdelenie moci, vzájomné stráženie demokracie. Súdna moc predsa v tejto situácii nemôže podporiť takéhoto predstaviteľa exekutívy, keď nám berie dôveryhodnosť.“
Minister uvažuje o kandidatúre na predsedu Najvyššieho súdu. Čo je pre túto spoločnosť horšie? Harabin ako minister alebo Harabin ako predseda Najvyššieho súdu?
„Je diskvalifikovaný na obidve pozície. O pánovi Harabinovi hovoria, že je dobrý sudca, zvláda právne predpisy. Ale k sudcovskej funkcii nestačí len odborná zručnosť, musí mať ešte o kus viac – čestnosť a poctivosť.“
Keby bol Harabin iba sudca a ukázalo by sa, že je kamarát so Sadikim, čo by urobil disciplinárny súd?
„Nemá sa pred taký súd pre toto ako dostať. Sudca si to musí vyhodnotiť sám. V iných súdnych systémoch sú napríklad etické komisie, ktoré to riešia.“
Kde to tak je?
„V Amerike je takáto komisia zložená aj z laikov. Verejnosť sa na ňu môže obracať s rôznymi podnetmi. Komisia si kolegu zavolá a on má možnosť všetky pre a proti vysvetliť. Výsledkom komisie je odporúčanie, stanovisko pre verejnosť. Niekedy sa môže prihlásiť aj samotný sudca – mal som takýto kontakt, čo si o tom myslíte?“
Hovorilo sa niekedy na Slovensku o tom, že toto by tu mohlo fungovať?
„Spomínala som to niekedy v rokoch 2002 alebo 2003 na rôznych konferenciách, ale veľký záujem o to nebol. Žiadne také fórum nemáme.“
Prečo premiér nechce Harabina odvolať?
„Ide o koaličné počty a myslím, že premiér má ťažkú situáciu, nekoná z pragmatických dôvodov. Vnútorne musí mať dilemu, on presne vie, čo minister Harabin spravil, je právnik a pôsobil aj v zahraničí. Mal by byť k tomu dokopaný verejnosťou. Teraz by sa mala ozvať občianska spoločnosť, a to nielen sudcovia.“
