Viedenská a bratislavská ZOO sú od seba vzdialené len asi 70 kilometrov, tá vo Viedni má však o dvesto rokov viac. Je to totiž najstaršia zoologická záhrada na svete. Viedenčania, teda prinajmenšom marketingové oddelenie Tiergarten SchŚnbrunn, k tomu jedným dychom dodávajú, že ich záhrada je aj najkrajšia na svete. Nie je až také zložité ísť si ich porovnať osobne. B ratislavská ZOO má v logu našu národnú šelmu rysa, na jej letáčiku zasa tróni jaguár. Nedávno dobudovaný pavilón šeliem patrí k tomu najkrajšiemu, čo záhrada ponúka.

ZOO sa v trojuholníku medzi areálom Slovenskej televízie a výpadovkou na most Lafranconi rozprestiera už takmer 50 rokov. Na Slovensku nie je najväčšia, bojnická i košická majú väčší počet kusov i druhov, košická ZOO je väčšia aj svojou rozlohou.

Ku kráľovstvu zvierat vás v Bratislave navigujú v rámci mesta občasné smerovky so siluetou nosorožca a nápismi ZOO a DinoPark. Príchod k ZOO by mohol byť aj lepšie označený. Vstupný areál aj s neveľkým parkoviskom pred ním pôsobia upraveným dojmom.

Ak má niekto zvonku pocit, že bratislavská ZOO je malým fliačikom pri ceste, mýli sa. Záhrada sa rozprestiera na ploche 96 hektárov, má pomerne veľa zelene, viaceré detské ihriská, nájdete tam aj niekoľko jazierok s plameniakmi či obyčajnými kačičkami.

Pavilón divokých šeliem

Párik leopardov cejlónskych nájdete hneď v prvom výbehu umiestnenom na hlavnej centrále. V prírode by samec a samica spolu mimo ruje nežili, ale v zajatí pôsobia ako celkom dobrí partneri.

Ešte monumentálnejšie pôsobí biela forma tigra, ktorý bol "vyšľachtený" z indického. Jeho "skalnatý" výbeh patrí k najkrajším priestorom v okolí. Biele tigre nájdete v máloktorej ZOO, tento kus získala Bratislava z odchovu ZOO v Liberci. Jaguár i leopardy vedia výborne šplhať, preto je nad výbehmi natiahnutá aj sieť.

Medzi šelmami, samozrejme, nemôže chýbať ani leví kráľ s levicou, ktorí radi využívajú výsadné postavenie na vyvýšenom drevenom podstavci. Treba však povedať, že si radi pospia na vavrínoch. Osobné návštevy v týchto útulných výbehoch sa neodporúčajú, neskúšajú to vraj ani tí, čo tieto impozantné šelmy kŕmia.

Po ceste do hlbín záhrady si vpravo od hlavnej cesty môžete všimnúť útulný zelený altánok výra skalného. Za nimi je už klietka s opičkami, napravo zase žirafa s kamarátkou zebrou.

Šimpanzy učenlivé patria k najčastejším obetiam dokrmovania dobroprajných návštevníkov. Ľudí často neodrádzajú ani početné nápisy na klietke informujúce, že dokrmovanie spôsobuje opiciam tráviace ťažkosti, obezitu, ba ešte všeličo iné. Pod nápismi sú podpísané samotné šimpanzy. Skutočne učenlivé. Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o šimpanzej komunikácii, môže byť užitočná tabuľka ich základných grimás. Skúšať ich je lepšie až doma.

Šimpanzí samec smutne sedí pri pletive. Silvia Pirošková, ktorá má v bratislavskej ZOO na starosti vzdelávanie a propagáciu, vysvetľuje, že jeho pôvod nie je celkom známy, možno bol kedysi aj v cirkuse, určite však dlhodobo v ľudskej opatere, a tak sa nevie primerane správať k svojim spolubývajúcim samiciam. V prírastok v tejto klietke už nedúfajú.

Nosorožce a iní krásavci

Ak sa vyberiete po ľavej strane popri rozostavanom obrovskom pavilóne opíc cestičkou za nosorožcami, na vlastných nohách pocítite nemalú rozlohu záhrady. Táto časť ZOO je akoby mimo hlavného ťahu, určite sa však oplatí dôverovať nevýraznej smerovke na začiatku chodníčka lesíkom. Po ceste nestrácajte nádej, aj keď sa už viac nezopakuje.

Svet na kopci vám totiž poskytne nielen pekný výhľad na Bratislavu, ale aj na vysielač na Kamzíku. Bez ohľadu na to, či vaše deti niekedy čítali Bambiho, stavím sa, že sa im budú zdať mláďatká všelijakých kopytníkov milé a budú sa im pokúšať dať cez plot nejaké zelené lístočky.

V malom výbehu pri maštali nosorožcov na konci uvidíte prechádzať sa niekoľko pávov, svoje krásne chvosty však neukážu len tak hocikomu.

Vo vedľajšom výbehu zasa môžete mať šťastie na chovateľa hrajúceho sa s niekoľkomesačnými mláďatkami geparda, ktoré sú v tejto ZOO "na výchovu", akúsi gepardiu verziu futbalu. Keď však hráčska vášeň tieto mačičky s príznačnými menami Brat a Slava po chvíli prejde, ľahnú si pokojne aj do ofsajdu. Na tých, čo sa o nich starajú, sú vraj šelmičky zvyknuté, iným by sa nemuselo ich poláskanie prepiecť.

Najväčšou atrakciou na vŕšku sú jednoznačne nosorožce tuponosé.

Na nosorožkyňu Adu čaká začiatkom októbra už druhý pokus o umelú insemináciu, tá prvá v januári tohto roku totiž úspešná nebola. Ak by sa Ade podarilo vynosiť mláďatko, jeho narodenie by bolo skutočným sviatkom, a to nielen pre domácu záhradu. "Každý nosorožec, ktorý sa narodí v zajatí, je bomba," pripomína Pirošková. Navyše, bratislavská samica má veľmi dobré genetický základy, nakoľko ešte pochádza z voľného odchytu z prírody, čo je dnes už raritou. Odchyty sú dnes prísne regulované.

Na križovatke cestičiek nájdete ospalého medvedíka čistotného, ktorý sa dá chovať aj v domácnostiach.

Vitajte v druhohorách!

DinoPark je umiestnený v jednom z údolí záhrady. Umelé veľjaštery v životnej veľkosti vás očakávajú vo výhražných pózach. Deti nemajúce predsudky ku škaredosti im radostne utekajú v ústrety. "Je živý!" hlásia radostne, keď sa na nich vyrúti tlama jedného z tých animovaných. Striešky nad pohyblivými jaštermi síce trochu rušia, ale bez nich by asi zabudované elektromotory dlho nevydržali. Celým údolím sa z reproduktorov decentne položených na stromoch rinie strašný rev druhohôr. Táto časť záhrady nie je teda pre slabšie nátury.

Určite netreba vynechať 3D animáciu, ktorú ponúka nenápadný drevený domček. Príbeh o zrode Gigantosaura si vás získa, len treba rátať s tým, že v 3D zobrazení na vás budú obrie vážky "nalietavať", s ľakavými deťmi tam preto radšej nechoďte. Ak by vám doma ešte chýbal do zbierky nejaký jašter, možno ho nájdete práve v tamojšom Dino Shope.

Časť záhrady vpravo dole od hlavného vchodu nevynechajte, ak sa radi dívate na malé opičky, ako robia na seba "opičky". Najbizarnejším obyvateľom tejto časti záhrady je určite mačiak Brazzov. Jeho biela brada a červené čelo tvoria veľmi smiešnu kombináciu. Susedný makak magot má rovnako dokonalé nielen svoje meno. Trochu sa síce hrbí, povedali by mamičky, ale spôsob, ako si drží v malých ručičkách kúsok ovocia, je skvelý. Malé jazierko obývajú kačičky, husi a pelikány a dômyselné preliezačky a baráčiky, ktoré pripomínajú vtáčie búdky, sú letnou exhibíciou lemurov vari.

Na kopci naľavo od hlavného vchodu je exotárium a terárium. V predzáhradke k tejto časti budú váš príchod monitorovať svišť prériový a surikata vlnkavá. Po chvíli ich však prestane baviť panáčkovanie a vrátia sa k zelenine, ktorú majú na tanieriku. Exotárium až tak neočarí. Leňochod verný svojmu menu len lenivo visí kdesi v tmavom kúte. Terárium poskytne viac zábavy. Svetložltý pytón s elegantnými bielymi fliačikmi, ktorý je albínskou verziou pytóna tmavého, je skutočne nádherným kúskom. Máločo je aj bizarnejšie ako tamarín žltoruký, maličké zvieratko, ktoré pôsobí ako trochu tlstejšie vtáčatko so žltými rukavičkami, je to však jeden z najmenších primátov, no ešte menší je béžový kosmáč trpasličí.

V bizarnosti však máločo predstihne leguána, ktorého nájdete v tom istom pavilóne.

Medveďku, daj labku

Aká by bola ZOO bez medveďa! Rodina medveďov patrí však k najsmutnejším obyvateľom bratislavskej záhrady. Na nový, väčší výbeh budú musieť čakať až do ďalšej fázy rekonštrukcie ZOO, po skončení prestavby pavilónu opíc a komplexu pre afrických kopytníkov.

Spestrením je len to, keď občas dovolia deťom, aby ich kŕmili pripravenými jabĺčkami, či letné sprchovanie. Pirošková tvrdí, že im životný priestor nemôžu zútulniť ani provizórne nejakými polienkami, okamžite by si z nich totiž vystavali únikový východ. Starší samec Maťo žije sám, vedľa má svojho syna Felixa a jeho mamu Cindu. Nepomýľte sa. Synáčik je to veľké hnedé, mamička to malé medvieďatko pri ňom.

Na rodinné návštevy k otcovi veľmi chodiť nemôžu. "Bol by to masaker," tvrdí Pirošková. Ani v tomto prípade nemá záhrada záujem o ďalšie množenie. "Je to veľké zviera, žerie síce všetko, ale veľké kvantá," posťažuje si Pirošková.

Záhradu vlani navštívilo viac ako 250-tisíc návštevníkov, školám ponúkajú aj špeciálne programy. Do ZOO sa dá kúpiť aj permanentka na desať vstupov, kultúrne poukazy tu však neplatia. Ale kto by nezaplatil hoci aj tých 130 korún za tie milé zvieracie očká.

****

Zoologickú záhrádu pri Schönbrunne, letnom sídle Habsburgovcov, založil v roku 1752 manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, ktorý požiadal architekta Jeana Nicholasa Jadot de Ville-Isseyho, aby prestaval zverinec patriaci k zámku. Vytvorilo sa 12 výbehov pre zvieratá s pavilónmi a aj pomocné technické budovy. Oktagonálny pavilón, ktorý tvorí jadro záhrady, bol pristavený v roku 1759. Pôvodne to bol salón na cisárske raňajky, od roku 1949 je však v ňom už reštaurácia pre verejnosť.

Celý komplex slúžil až do konca vlády Márie Terézie viac-menej len pre cisársku rodinu, hoci už vtedy ho začali občas navštevovať aj školské výpravy.

Už od roku 1778 bola záhrada otvorená po nedeliach aj verejnosti, avšak len "decentne oblečeným" občanom. V roku 1770 sem zavítal prvý slon, o jedenásť rokov neskôr medveď, v roku 1800 k nemu pribudol dokonca polárny. Žirafa prišla až za vlády Františka I. v roku 1828, verejnosť si však okamžite získala, chvíľu sa točilo všetko len okolo nej - vzory na oblečeniach, účesy, parfumy, hudba, ešte aj koláčiky sa volali Giraffeln.

Už na začiatku 20. storočia mala ZOO vo Viedni takmer 3500 kusov zvierat asi 700 druhov. Za druhej svetovej vojny bola však záhrada značne zbombardovaná, mnohé zvieratá uhynuli vrátane nosorožca Tonyho, ktorý dovolil, aby sa na ňom vozili. Doslovne.

Rovno za slonom!

Ak sa akýmkoľvek spôsobom dostanete do juhozápadnej časti Viedne, priamo do ZOO vás navigujú hnedé smerovky so siluetou sloníka so vztýčeným chobotom. Zaparkovať sa dá pred zámkom na špeciálnom parkovisku vľavo od hlavného vchodu, kde zaplatíte 3,5 eura na hodinu. Miesto na parkovanie je aj z južnej strany záhrady. Pri ZOO je aj zastávka U-Bahnu, autobusu aj električky.
Do ZOO sa dá vojsť vchodmi aj od Neptúnovej fontány, ktorá je dominantou zámockej záhrady, od Tyrolskej záhrady, ale hlavný vchod Hietzing je z ulice Maxingstrasse.

ZOO vo Viedni nemusí byť najkrajšia na svete, ale pravdou je, že má istý imperiálny, veľkomestský šarm. Pavilóny majú starú, barokovú či biedermayerskú architektúru. Obmedzený priestor zámockého parku dáva však tomuto jedinečnému zariadeniu aj isté limity rastu, preto sa hovorilo a o jej premiestnení do inej časti Viedne. Väčšina výbehov je však napriek tomu riešená veľkoryso, prírodne až do tej miery, že niekedy je ťažké v húštinách zvieratká vôbec zahliadnuť. V znamení pandy

Určite je však táto záhrada ideálnym miesto pre tých, ktorí v detstve zaspávali s macom v posteli. Takého pekného milého velikánskeho macíka totiž inde len tak ľahko nestretnete. Ak sa povie panda obrovská, myslí sa skutočne dosť veľká, jedince pánd obrovských s čarovne smutnými čiernymi fliačikmi okolo očiek sú totiž vysoké dva metre.

Pandy okupujú popredné miesto na vizuáloch viedenskej ZOO. Je to pochopiteľné, v prírode ich totiž žije asi už len tisícka či dve, ďalších 140 je v zajatí. V Európe však skutočne nájdete len zopár kusov, o to milšie je, že tri z nich sú tak blízko Bratislavy. Pandy podarovala Rakúsku Čínska republika na desať rokov ešte v roku 2003. Najväčším miláčikom publika je určite mláďatko Fu Long, čo v preklade znamená Šťastný dráčik. Bolo splodené dokonca prirodzeným spôsobom a nedávno oslávilo svoje prvé narodeniny. Bol to určite sviatok, lebo panda sa v Európe nenarodila posledných 25 rokov. Deti čakajúce na hodinu jeho kŕmenia však často sklame, lebo je a spí, kedy sa mu zachce. Ani nám sa nepodarilo vidieť naživo biely fliačik, ktorý má mať na čiernych labkách.

Schované zostali v čase našej návštevy aj podľa obrázkov rozkošné mláďatká polárneho medveďa, ktoré sa narodili vlani. Ich mamička dávala veľmi vehementne najavo svoju nevôľu nad vývojom septembrového počasia i globálneho otepľovania celkovo.

Pambo, Drumbo, Tonga a Mongu

Medzi ďalšie druhy, ktoré v Bratislave nenájdete, patrí slon africký. Za slonmi treba totiž na Slovensku ísť až do Bojníc, tie viedenské majú však predsa len o niečo komfortnejšie ubytovanie. Elefantenpark je moderná, veľmi čistá budova, v ktorej sa slony dajú fotiť aj z balkónika.

Čarovné sú už len mená tamojších sloníkov: Pambo, Drumbo a Tonga, ku ktorým v roku 2003 pribudlo mláďatko Mongu.

Predtým, ako slony pustili do výbehu, podrobili ich akémusi rituálu, v rámci ktorého museli ošetrovateľovi akoby "podávať labku". Veľmi dobre to zvládali, zdá sa, že v tejto ZOO vládne celkom dobrá drezúra. Aj nosorožec opancierovaný dostal v roku 2006 nový areál . V sparnom dni istotne veľmi oceňuje, že sa sem-tam môže ponoriť do studenej vody. Hlasným chrochtaním sprevádza svoje vodnopólové výstupy aj uškatec, či ako mu hovoria Angličania - morský lev. Ak práve okolo bazéna prechádza rýchlym krokom ošetrovateľka a niečo tam aj z vedierka prihodí, nastane poriadny zmätok. Zvieratá sa hádžu hlava-nehlava za stravou do vody. Prekvapujúce je aj to, že svojimi plutvovými nohami sa vedia krásne škrabkať za hlavou, ba s ich pomocou hravo zvládajú aj schody do bazéna.

Tučniaci vo frakoch

Ani tučniakov nenájdete len tak v hociktorej záhrade, hoci možno budete sklamaní, že sú len strednej veľkosti - do 70 cm a že ani ich frak nie je klasického tučniakovského štýlu. Ide totiž o Humboldt pinguins pomenované po cestovateľovi Humboldtovi, ktorý ich prvý označil. Pekne zrenovované pavilóny patria vtákom, zvlášť komunikatívny bol papagáj Hyazinthara, ktorý bol po celý čas zavesený o svoj obrovský zobák na pletive klietky. Neuveriteľne výtvarným dojmom pôsobila aj skupina ibisov červených sediacich na suchom strome.

Medzi primátmi zaujme najmä obrovský, intelektuálne pôsobiaci orangutan, zvlášť, keď dá hore ruky a ukáže, ako mu z nich visí krásne dlhé hnedé "leskymo".

Viedeň má aj peknú zbierku šeliem, niektoré z nich však nájdeme aj v Bratislave. Nie v každej ZOO však chovajú krokodíly. Tu majú dva dvaapolmetrové jedince. Určite netreba vynechať ani expozíciu dažďového pralesa, v ktorej na chvíľu pocítime vlhkosť aj atmosféru tejto čoraz viac ohrozenejšej časti sveta. Takzvaný Púštny dom je pod strechou bývalého skleníka zo začiatku storočia postaveného v štýle secesie. Dnes sa tam nachádzajú ukážky suchomilnej flóry a fauny.
Rakúšania venujú veľkú pozornosť aj expozíciám bežného dedinského života, takže deti sa môžu ponaháňať aj za kozičkami či prasiatkmi. Marketingoví manažéri presne vedia, ako ísť na ľudí, podľa ponuky množstva rôznych letáčikov si môžete vybrať aj balíčky služieb - skupinové nočné prehliadky netopierov, leva s koncertom, slona s večerou či žirafu s povozením sa na žltom vláčiku po celom areáli. Neberte ma, samozrejme, doslovne, ale ak vám zvýšili nejaké tie eurá, nedá sa niečo si v tejto ZOO nevybrať. Čo i len plyšovú pandu či koalu.

Vzácny druh pandy obrovskej rád obhrýza bambusy aj poležiačky .
Dovážajú ich z plantáží z južného Francúzska.

ZOO Bratislava

Otvorené denne apríl - október 9.00 - 18.00 november - marec 10.00 - 15.00 Vstupné: deti 3 - 15 rokov 80 Sk /2,66 eura, v zime 60 Sk/1,99 eura dospelí 130 Sk/4,32 eura, v zime 80 Sk/2,66 eura

ZOO Viedeň

otvorené denne február 9.00 - 17.00 apríl - september 9.00 - 18.30 marec, október 8.00 - 17.30 november - január 9.00 - 16.30 Vstupné: 12 eur, deti, hendikepovaní a dôchodci 5 eur