Každá berlínska štvrť má svojský ráz, štruktúru obyvateľstva a bytovú kultúru. Napríklad západoberlínske štvrte Charlottenburg, Wilmersdorf a Schöneberg lákajú strednú a vyššiu triedu, ktorá žije v opravených činžiakoch z 19. storočia. Umelci, študenti a rôzne subkultúry obľubujú Kreuzberg, punkový Friedrichshaim a Prenzlauer Berg. Ten sa však v posledných rokoch zmenil na krásnu elegantnú štvrť s množstvom kaviarní, bioobchodov a zrekonštruovaných detských preliezok.
Mladí Nemci, ktorých do tejto štvrte prilákali v 90-tych rokoch minulého storočia lacné nájmy, začali sa tu udomácňovať a zakladať si rodiny. Mestská časť si zachovala špecifické genius loci, za vojny sa jej takmer nedotkli bomby a robotnícke činžiaky zostali zachované. Dnes sa tu rodí najviac detí v celom Berlíne a radnica musí obnovovať škôlky a základné školy, ktoré schátrali za komunizmu.
Pre Berlín sú typické činžiaky s niekoľkými dvormi, takzvanými hinterhofmi. V centrálnej časti mesta okolo Scheunenviertelu majú niektoré domy až tri - štyri dvory. Do okien niektorých bytov tak nikdy nesvieti slnko. Ešte aj dnes platí pravidlo - čím ďalej od ulice bývate, o to k nižšej spoločenskej triede patríte a platíte aj nižší nájom.
Do pivnice po uhlie
Najcharakteristickejšie bývanie pre Berlín je takzvané Wohngemeinschaft (WG). Ide o spoločné bývanie niekoľkých ľudí, ktorí majú spoločné sociálne zariadenia. Ešte aj dnes majú nezrekonštruované činžiaky napríklad spoločné záchody na chodbe a v niektorých sa kúri v kachliach, čo má najmä v zime zvláštne čaro. Nie je zriedkavosťou stretnúť Berlínčanov, ktorí chodia do pivnice po uhlie, ktorým si prikurujú v byte.
Bytový fond tri a pol miliónového mesta je bohatý a ceny patria medzi najdostupnejšie v celom Nemecku. Zapríčinil to odliv obyvateľov po páde nenávideného múru a ekonomické problémy mesta, ktoré bojuje s dvojcifernou nezamestnanosťou a topí sa v obrovských dlhoch pre neuvážené investície radnice.
Vďaka tomu je však mnoho bytov voľných a neexistuje tu taký tlak cien ako v Paríži, Londýne alebo Madride.
Naopak, náklady na prenájom bytu sú podobné ako v Bratislave. V dvojizbovom priestrannom byte blízko stanice metra a v obľúbenej štvrti sa platí nájomné okolo 500 až 600 eur mesačne (15 až 18-tisíc korún).
Prenájom pod vysokým stropom
Kvalita bývania v Berlíne je na neporovnateľne lepšej úrovni ako na Slovensku. Byty sú väčšinou zrekonštruované, kompletne vybavené spotrebičmi a internetovou prípojkou.
Bežný berlínsky byt má vysoký strop, podlahu vydláždenú drevom a izby priestranné, s veľkými oknami. Kuchyňa je obvykle najmenším priestorom v celom byte, čo však napríklad mnohým mladým ani neprekáža. Za pár eur sa dá kvalitne najesť hocikde na ulici, pričom popri tureckom kebabe sú čoraz populárnejšie ázijské špeciality - najmä thajské a vietnamské jedlá a suši.
Berlínčania sú posadnutí nakupovaním na blších trhoch, vďaka čomu si vylepšujú zariadenie bytov originálnymi lampami, retro nábytkom, či rôznymi druhmi porcelánu. Dosť bolo uniformity! Platí to najmä vo východoberlínskych štvrtiach, kde si za Honeckerovho režimu rodiny mohli kúpiť len jeden druh nábytku.
Nevydarené dedičstvá
Pri mohutnej výstavbe však došlo v 60. a 70. rokoch aj k stavbárskym prešľapom. K najhorším štvrtiam bývalého západného Berlína patrí Gropiusstadt na juhu Neuköllnu, čo je betónové sídlisko pre päťdesiattisíc obyvateľov. Slávny člen Bauhausu Walter Gropius navrhol sídlisko novej generácie s množstvom zelene a malých obytných domov. Nižšia rozloha na výstavbu a potreba nových bytov po rozdelení Berlína však projekt zmenila na celej čiare. Na malom priestore vyrástli desiatky bytoviek, ktoré u nás prezývame "králikárne". Mnoho tínedžerov z tejto štvrte z nudy okúsilo drogy a ich neskoršiu mizériu opísala 14-ročná narkomanka Christiane F. v bestselleri My, deti zo stanice ZOO.
Nepodarky vyrástli aj vo východnom Berlíne. Tak, ako v ostatných častiach socialistického bloku, aj tu sa vo veľkom stavali paneláky tzv. Plattenbau.
Krásnu ukážku tejto architektúry možno nájsť na Alexander Platzi, či v štvrtiach ako Hellersdorf a Marzahn, ktoré sa ničím nelíšia od našej Petržalky.
Špecialitou Ossis bola aj Alej Karla Marxa, ktorá napodobňuje štýl bulvárov v Moskve. Vycukrované monštrá pôvodne obsadila robotnícka trieda a protežanti NDR, dnes spolu s rekonštruovanými panelákmi ležiacimi v centre mesta patria medzi obľúbené bývanie mladých.
Ak chcete bývať, čaká vás pohovor
Nájsť si v Berlíne ubytovanie je doslova hračka. Stačí si kliknúť na stránku www.wg-gesucht.de, kde sa každý deň objavujú desiatky inzerátov na prenájom. Stačí poslať mail, a hneď sa môžete prísť na byt pozrieť. Berlínskou špecialitou je aj pohovor.
Výhodou je, že inzeráty si dávajú väčšinou mladí ľudia, ktorí majú napríklad voľnú izbu a chcú ju prenajať len ľuďom, s ktorými si padnú do oka.
Bežné je preto aj polhodinové "interview", kde sa neformálne porozprávate hoci o hudbe, ktorú máte radi, či obľúbenom klube, ktorý navštevujete.
