Pred národným pamätníkom holokaustu v Bratislave si včera pripomenuli rasové násilie druhej svetovej vojny. Odsúdili predstaviteľov cirkvi a parlamentu za fašistické a rasistické postoje.
BRATISLAVA. „Ľudia ako Sokol, Harabin, Slota či Mečiar nie sú našimi zástupcami. Svojimi slovami a činmi znevažujú pamiatku ľudí, ktorí pre svoju údajnú menejcennú rasu boli deportovaní,“ povedal včera Dušan Jaura z občianskej iniciatívy Nechceme sa prizerať.
Pred vyše asi tristočlenným zhromaždením s názvom Nie fašizácii Slovenska, ktoré zorganizovala občianska iniciatíva pri príležitosti spomienky na vyhlásenie Židovského kódexu, verejne vystúpila aj historička Katarína Hradská, Emília Vášáryová, hudobník Michal Kaščák či signatár iniciatívy Miroslav Kocúr. Odsúdili nebezpečné pripomínanie si „zlatých časov“ Slovenska v rokoch 1939 až 1945.
„Vo svojich prejavoch, vystrihnutých ako z hitlerovskej tretej ríše, našli problém v údajnom rasovom základe jedného z poslancov. Pán premiér, za toto sa v civilizovanej krajine odvoláva,“ vyzval za iniciatívu Jaura.
Dlhodobé mlčanie slovenskej verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu je podľa Kocúra „živnou pôdou pre rast extrémizmu a jeho nositeľov vo verejnom živote“. Povedal, že na Slovensku sa už nevie odlišovať dobro od zla, lebo antisemitské vyjadrenia zaznievajú bez následkov už aj v parlamente.
Na zhromaždení tiež odsúdili postoj cirkvi, ktorá považuje zádušnú omšu za Jozefa Tisa za súkromnú záležitosť arcibiskupa Jána Sokola.
Hovorca Konferencie biskupov Jozef Kováčik povedal, že na stanovisku naďalej trvajú.
