BRATISLAVA. Finančné skupiny mám rád ako koza nôž, tvrdí predseda vlády Robert Fico. Dve organizácie ovládané štátom pritom pomáhajú rásť slovenskej pobočke českej J&T Banky, ktorú vlastní rovnomenná finančná skupina.
Slovenskej pobočke J&T Banky, dcérskej spoločnosti skupiny J&T, sa darí skvele. V tlačovej správe z augusta si pochvaľuje nárast vkladov a zdvojnásobenie zisku. „Pod plynulosť rastu bilančnej sumy pobočky sa podpísal plynulý rast objemu vkladov, ktorý za uplynulých šesť mesiacov stúpol o takmer dve miliardy na 10,47 mld. Sk,“ píše banka v správe k 30. júnu. Šéfka slovenskej pobočky Monika Céreová hovorí o „raketovom raste“.
Za rastom je štát
Podľa informácií SME je za rastom J&T Banky v posledných mesiacoch najmä výrazné zvyšovanie vkladov dvoch klientov kontrolovaných štátom.
Úspešný polrok banky sa začal v januári, keď Bratislavská teplárenská (BAT) predala pozemky v centre Bratislavy za viac ako miliardu korún. Peniaze krátko na to uložila do J&T Banky, čo najprv tajila, ale nakoniec SME potvrdila.
Významným vkladateľom sa o pár týždňov stal aj Fond národného majetku (FNM), 100-percentný vlastník teplární. FNM napriek dlhoročným úložkám v Slovenskej sporiteľni, VÚB banke a v štátnej pokladnici dal v marci 300 miliónov do J&T Banky.
Do konca júna nasledovala ďalšia štvrťmiliarda korún, až sa vklady postupne vyšplhali na augustových 1,8 miliardy zo zhruba 8 miliárd voľných prostriedkov. Banka deklarovala k 30. júnu dve miliardy korún nových vkladov – tri štvrtiny pochádzali z FNM a Bratislavskej teplárenskej, kontrolovaných najmä nominantmi Smeru. Koncom leta mali FNM a tepláreň v banke už približne 2,8 miliardy Sk.
Predseda predstavenstva J&T Banky Patrik Tkáč SME povedal, že „na celkovom objeme vkladov v J&T Banke predstavujú zhruba 30 percent vklady od štátu a fondov blízkych štátu“. Vklady podľa neho získali výhradne na základe výberových konaní.„Štát ako celok má u nás uložených výrazne menej peňazí, ako by bolo primerané k podielu na trhu.“
FNM aj teplárne tvrdia, že peniaze do J&T Banky vložili pre najvyšší úrok. „Rozhodli sme sa výhradne z dôvodu najvyššej úrokovej sadzby a ekonomicky čo najvýhodnejšieho zhodnotenia finančných prostriedkov FNM,“ tvrdí hovorkyňa fondu Tatjana Lesajová.
Úroky taja
Úrok fond neprezradil, pretože by vraj porušil obchodné tajomstvo. Rovnako argumentuje aj BAT. Teplárne vraj J&T Banku vybrali spomedzi ôsmich bánk. Akých konkrétne však nenapísali. Výšku úrokov nemôže zverejniť ani banka, ktorá musí zo zákona o klientoch zachovávať mlčanlivosť.
J&T Banka je síce dcérskou spoločnosťou slovenskej investičnej skupiny, nemá však svoju centrálu v Bratislave, ale v Prahe. Národná banka Slovenska preto nemá nad ňou priamy bankový dohľad. Hoci nikto na Slovensku nespochybňuje, že ide o serióznu banku, NBS v nej môže kontrolovať v podstate iba to, či je pobočka banky likvidná, teda či má dostatok zdrojov na plnenie svojich záväzkov v každej situácii. Dohľad nad bankou vykonáva Česká národná banka.
Peniaze chce ministerstvo
O peniaze, ktoré má teraz Fond národného majetku v komerčných bankách, má záujem ministerstvo financií. Chce ich mať v štátnej pokladnici, kde majú účet iné štátne inštitúcie.
Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála je dobré, ak má štát dosť prostriedkov v pokladnici a nemusí si za úroky požičiavať na finančnom trhu. Fondu už štátna pokladnica poslala výzvu, aby sa k tejto požiadavke vyjadril.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovan Ďurana si rovnako ako ministerstvo myslí, že peniaze FNM patria do štátnej pokladnice, lebo je to pre štát oveľa výhodnejšie, a nie do komerčných bánk. „Systém štátnej pokladnice, ktorý zhodnocuje voľné prostriedky verejných inštitúcií, by mal byť prijímateľom týchto peňazí.“
FNM argumentuje aj tým, že od pokladnice dostane na úrokoch menej ako od komerčných bánk. Podľa Ďuranu by si však štát to, o čo prichádza na úrokoch, mohol vynahradiť, keby si nemusel toľko požičiavať v bankách. Za úroky pri pôžičkách podľa analytika zaplatí určite viac ako za úroky pri vkladoch v J&T Banke.
„Ak štátna pokladnica nie je svojimi silami schopná zohnať lepší úrok, nech peniaze uloží do komerčnej banky, ktorá jej poskytne najvyšší úrok na trhu,“ povedal o ďalšej alternatíve, ako s peniazmi môže pokladnica hospodáriť.
„Všade, kde pozriete, narazíte v súvislosti so štátom a verejnými zdrojmi na tieto dve písmená. Neprekvapuje ma to, ale je to určite vec, o ktorú sa budeme zaujímať,“ povedal o vkladoch do J&T Banky exminister financií a podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš.
K prudko rastúcim štátnym vkladom do J&T Banky sa nechcel vyjadriť premiér Fico (Smer), ktorý už viackrát povedal, že má rád finančné skupiny ako „koza nôž“.
Jeho tlačový odbor nás zdvorilo požiadal, aby sme sa s otázkami obrátili „priamo na ministerstvo hospodárstva“. To však Fond národného majetku ani BAT nevlastnia ani neriadia.
Z pozemkov vrátia polovicu
Fondu národného majetku neprekáža, že mu teplárne dajú v dividendách len 500 miliónov z viac ako miliardy, ktoré dostali za predaj pozemkov. Minister financií Ján Počiatek s tým problém má.
BRATISLAVA. Išlo o najväčší predaj štátnej nehnuteľnosti za vlády Roberta Fica, keď začiatkom roka Bratislavská teplárenská (BAT) predala mimoriadne lukratívne pozemky v širšom centre Bratislavy za viac ako miliardu korún. Dodávateľovi tepla pre takmer polovicu domácností v hlavnom meste zaplatila finančná skupina Penta.
Fond národného majetku, ktorý je stopercentným vlastníkom BAT, sa však uspokojil s tým, že teplárne väčšinu utŕžených peňazí investujú do svojho rozvoja – ich použitie je však definované nekonkrétne. Na dividendách sa štátu vráti možno ani nie polovica.
Výkonný výbor FNM a po ňom aj jeho prezídium vzali na vedomie strednodobý plán teplární, v ktorom sa píše o 800miliónových investíciách na tento rok. Firma pritom mala minulý rok čistý zisk len 108 miliónov.
Schválili plány bez čísel
V materiáli sa píše o plánoch ako „skapacitnenie“ a rekonštrukcia niekoľkých horúcovodov, ale aj o investíciách do nového sídla spoločnosti. Teplárne na otázku, čo tieto investície budú znamenať pre odberateľov, odpísali, že sa odrazia „v spoľahlivosti a kvalite dodávky tepla“.
Fond ako jediný akcionár BAT investície schválil. V materiáli od teplární neboli pri investičných zámeroch spomenuté ani len približné sumy.
K peniazom z predaja pozemkov sa na rozdiel od FNM hlási najmä minister financií Ján Počiatek. „Určite sa stratégii FNM a celému jeho hospodáreniu budeme venovať pri skladaní štátneho rozpočtu, pretože očakávame, že všetky voľné zdroje, ktoré budú, sa stanú súčasťou štátneho rozpočtu.“ Jeho ministerstvo chce z peňazí za pozemky „všetko, čo sa len dá“.
FNM na otázku, prečo umožnil BAT investovať takú vysokú sumu, priamo neodpovedal. Odpísal iba, že schválili vyplatenie dividend za rok 2008 z BAT vo výške minimálne 500 miliónov korún. K odpovedi pripojil aj vetu: „FNM plne rešpektuje Obchodný zákonník, a preto ako akcionár nemá právny a ani faktický dôvod vstupovať do hospodárenia ktorejkoľvek spoločnosti, v ktorej má akcie, nad rámec výkonu akcionárskych práv, s výnimkou stavu, ktorý by predstavoval ohrozenie hospodárenia spoločnosti, čo v danom prípade nie je relevantné.“
Analytik z INESS Radovan Ďurana považuje takéto tvrdenie za zvláštne a myslí si, že 100percentný akcionár má mať vplyv na rozhodovanie manažmentu firmy.
Ovláda teplárne FNM?
FNM nepriamo priznáva, že na fungovanie teplární nemá veľký vplyv. Po vzniku koalície Smer – SNS – HZDS sa do orgánov štátnych firiem dostali nominantí blízki podnikateľovi Jurajovi Širokému či Vladimírovi Poórovi, o ktorých opozícia hovorí ako o mecenášoch Smeru. V predstavenstve BAT sú momentálne dvaja ľudia, ktorí boli vo firmách spolu s bratom ďalšieho údajného mecenáša Smeru Jozefa Brhela.
Miroslav Kern
J&T sa za Fica darí
Skupine J&T sa darilo pred nástupom Ficovej vlády a darí sa jej aj napriek mediálnym zrážkam s premiérom aj teraz.
Od volieb v roku 2006 sa kauzy finančnej skupiny J&T dostávali do médií často aj pre prípady, keď na provrch vyplávali možné väzby medzi J&T a vplyvnými ľuďmi zo Smeru.
Prvé úvahy o väzbách na koalíciu a štátnu správu sa objavili, keď sa stal dlhoročný riaditeľ pre obchod a správu J&T Global Róbert Hančák sekčným šéfom na ministerstve vnútra. Neskôr sa verejnosť dozvedela o priateľskom vzťahu spolumajiteľa J&T Igora Rattaja a krajského predsedu Smeru a štátneho tajomníka na ministerstve výstavby Martina Glváča. Jeho meno sa objavilo v súvislosti so zvláštnymi prevodmi lukratívnych pozemkov v Čiernej Vode pri Bratislave.
Najvážnejšie úvahy o blízkych vzťahoch Smeru vyvolala návšteva ministra financií Jána Počiatka na jachte J&T v Monaku. Opozícia si myslí, že pred zmenou centrálnej parity koruny oproti euru došlo k vyzradeniu informácií o nej. J&T priznala, že v čase zmeny kurzu obchodovala s korunou a podľa Ivana Mikloša z SDKÚ je firmou, ktorá na tom najviac zarobila.
Smer mal čo do činenia aj s českou J&T Bankou, od ktorej si pred voľbami v roku 2002 požičal peniaze na kampaň. Desaťmiliónový úver banke splatil v roku 2003.
J&T zažila za tejto vlády aj neúspechy. Prvým bolo zrušenie privatizácie bratislavského letiska, ktoré malo dostať konzorcium J&T. Druhým, keď vláda obmedzila zisk zdravotných poisťovní, čo viedlo k tomu, že Európska zdravotná poisťovňa, ktorú J&T vlastní, odišla z trhu.
(knm)
