PARÍŽ, BRATISLAVA. Keď pred tromi rokmi nastupoval na pápežský stolec, šepkalo sa, že vatikánsky špeciál si veľmi nezalieta. Joseph Ratzinger nebol v porovnaní so svojím predchodcom Jánom Pavlom II. práve veľkým cestovateľom. Jeho dnešná cesta do Francúzska je však už desiatou, odkedy sa Ratzinger stal pápežom Benediktom XVI.
Striktne sekulárne Francúzsko však určite hlavu katolíckej cirkvi neprivíta s nadšením. K odluke cirkvi od štátu tu prišlo už pred sto rokmi, cirkevné majetky vyvlastnil štát.
Vatikán odsúdil aj nariadenie Paríža z roku 2004, ktoré vykázalo náboženské symboly zo škôl a úradov, vrátane krížov. „Náboženstvo tu nemá sociálnu dimenziu, prevláda názor, že má ostať súkromnou záležitosťou,“ citoval Wall Street Journal biskupa Fortunata Baldelliho, vatikánskeho vyslanca v Paríži.
Francúzi kostoly obchádzajú
Aj keď je Francúzsko označované za „najstaršiu dcéru“ cirkvi, keďže vieru prijalo už v šiestom storočí, už dlho sa neráta medzi výrazne katolícke krajiny. Z 35 miliónov pokrstených Francúzov chodí podľa prieskumov len 10 percent pravidelne na bohoslužby.
„Cirkev je tu dlhodobo v mínuse. Všetky ukazovatele idú nadol, od návštevy kostolov cez krsty až po počet kňazov,“ povedal pre AFP Michel Kubler, šéfredaktor katolíckych novín La Croix. Napriek tomu podľa prieskumu denníka Le Parisien vníma pápeža pozitívne až 53 percent opýtaných Francúzov.
Pápež chce počas štvordňovej návštevy vzbudiť entuziazmus najmä u mladých kresťanov v krajine a hovoriť o pozitívnom sekularizme. Mladých po celom svete, ktorí sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže v Sydney, vyzval cez sms správy, aby sa modlili za francúzsku mládež.
Sarkozy pápežovi rozumie
Pápeža privíta v Paríži francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý počas svojej decembrovej návštevy Vatikánu osobne pozval Benedikta XVI. do Francúzska. „Viem, že ma ľudia obviňujú z prílišného záujmu o náboženstvo. Nespochybňujem sekularizmus,“ citoval Sarkozyho v januári Reuters.
Francúzsky líder však chce, aby hodnoty viery boli oceňované a aby sa aj náboženské skupiny mohli uchádzať o štátne dotácie, čo zákon z roku 1905 nedovoľuje.
Pápež strávi väčšinu času návštevy v Lurdách, kde odslúži aj slávnostnú omšu k 150. výročiu zjavení Panny Márie. Na jeho bezpečnosť má dozerať 9200 členov špeciálnej polície.
