jší.
BRATISLAVA. Vysokú školu si u nás študenti ešte stále nevyberajú podľa jej kvality, ale podľa toho, či je blízko ich bydliska. Majú z čoho, veď v množstve univerzít na počet obyvateľov sme suverénne predbehli napríklad Nemecko.
V tomto školskom roku u nás funguje 20 verejných, 10 súkromných, tri štátne a jedna zahraničná vysoká škola. Vysoké školy alebo ich pobočky sú takmer v každom okresnom meste, čo prekáža aj premiérovi Robertovi Ficovi.
Za posledných pätnásť rokov sa u nás počet vysokoškolákov viac ako strojnásobil. V roku 1993 študovalo na vysokých školách 72-tisíc vysokoškolákov, dnes viac ako 200-tisíc.
Chýba zodpovednosť
„Dnešní študenti nepristupujú ku skúškam až tak zodpovedne ako predchádzajúce generácie. Môžeme to vidieť napríklad aj v hĺbke naštudovanej látky,“ hovorí Jaromír Krško, mimoriadny profesor z Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Často sa pripravia len z poznámok z prednášok, väčšina vôbec neštuduje povinnú študijnú literatúru, o odporúčanej ani nehovoriac. Problematické je to aj s ich prípravou na semináre.“
Aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave priemerná kvalita študentov vo väčšine študijných programov klesá. Prodekan Jaroslav Šušol povedal, že také sú jeho vlastné skúsenosti, a aj kolegovia z fakulty hovoria, že latku hodnotenia za posledné roky museli výrazne znížiť.
„Žiaľ, v prostredí, v ktorom sa všemožne snažíme zvyšovať počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí a vysoké školy po celom Slovensku bojujú o každého študenta a teda peniaze zo štátneho rozpočtu, je to asi samozrejmé,“ hovorí Šušol. Vo výkonovom systéme hodnotenia, ktorý sa uplatňuje na našich vysokých školách, sú síce parametre kvantitatívne aj kvalitatívne, zatiaľ však podľa neho dosť jasne dominuje kvantita.
Študujú bez záujmu
Pavel Kovařík, prodekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave hovorí, že dnešní študenti sú vedomostne na nižšej úrovni ako tí spred desiatich, pätnástich rokov. „Učím na fakulte už tridsaťsedem rokov, ale skutočne je to neporovnateľné.“
Dušan Bakoš, dekan fakulty vidí najväčší problém v tom, že študenti dnes o techniku vôbec neprejavujú záujem. „Je to ťažká škola, a v našej spoločnosti, kde je narobených toľko škôl, žiaľ, prevláda to - len nech som inžinier. Nedospeli sme do štádia, kde by rozhodovala kvalita,“ hovorí.
Zákon núti k štandardu
„Na každej škole sú dve kategórie študentov. Tí, čo niečo chcú dosiahnuť a tí, ktorí nemajú príliš veľký záujem o štúdium. Pre nich je prioritou získať len vysokoškolský diplom a po skončení vôbec nezostanú pracovať v danej sfére,“ povedal Krško. Z vlastnej praxe však pozná aj prípady, keď si študenti k základným povinnostiam priberú ďalší predmet.
„V tomto vidím nespravodlivosť vysokoškolského zákona o spoplatňovaní nadštandardného štúdia. Za ďalší predmet musí študent platiť,“ upozorňuje Krško, podľa ktorého zákon trestá za ambicióznosť a snaživosť. „Zákon ho núti len k štandardu. “
Prvý ročník je len prijímač
V predchádzajúcich rokoch ubúdalo po skúšobnom období študentov najmä na technike, dnes sa s tým stretávajú aj iné školy. So štúdiom končia najmä neúspešní prváci.
Na bratislavskej filozofickej fakulte síce tieto čísla nesledujú systematicky, ale v akademickom roku 2007/2008 nenastúpilo do druhého ročníka sedemnásť percent prvákov z roku 2006.
Šušol hovorí, že podstatný vplyv má systém prijímania bez prijímacích skúšok. „Svoje určite zohráva psychologický moment, keďže študent nesmeruje systematicky k vyvolenému programu, nerobí prijímačky, jeho vzťah k štúdiu odboru nie je možno taký stabilný a jasne definovaný.“
Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského nepovažujú odpad študentov po prvom roku za katastrofálny. Prodekan Ján Pekár povedal, že vlani sa do druhého roku štúdia zapísalo zhruba 75 percent študentov predošlého prvého ročníka.
„Keďže okrem troch študijných programov nerobíme prijímacie skúšky, prvý semester považujeme za takú kontinuálnu prijímaciu skúšku, na ktorej sa overujú predpoklady na štúdium “ povedal Pekár.
Dôvodov na odchod je veľa
Na väčšine fakúlt je najčastejším dôvodom, prečo študenti končia so štúdiom predčasne, ich problém prispôsobiť sa novému prostrediu, spôsobu výučby a štúdia.
Niektorí nezvládnu slobodu, ktorú dáva kreditové štúdium - zapíšu si príliš veľa alebo príliš málo predmetov, a nedokážu získať potrebný počet kreditov pre postup do druhého semestra alebo ďalšieho roku štúdia.
Zápisy vysokoškolákov do ročníkov sa konajú v týchto dňoch, žiadna fakulta teda ešte nemá najčerstvejšie údaje o študentoch, ktorí vysokú školu predčasne opustili tento rok.
Študenti, ktorí opakovali predmet
Verejné vysoké školy
Denné štúdium
Na 20 verejných vysokých školách v predchádzajúcom školskom roku opakovalo niektorý predmet štúdia 3 123 vysokoškolákov, z toho 1 205 žien.
prvý ročník 1799
druhý ročník 416
tretí 563
štvrtý 141
piaty 195
šiesty 9
Najväčšie ťažkosti mali študenti Žilinskej univerzity, ročník ich opakovalo 494. Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre ich bolo 391.
Externé štúdium
Ročník opakovalo 1 458 študentov, z toho 701 žien.
prvý ročník 870
druhý ročník 138
tretí 332
štvrtý 42
piaty 31
šiesty 45
Najväčšie ťažkosti mali externisti na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde opakovalo až 209 prvákov.
(Poznámka: údaje sú z októbra minulého roku)
Súkromné vysoké školy
Denné štúdium
Z desiatich súkromných vysokých škôl poskytli údaje štyri. Ročník na nich opakovalo 26 študentov, z toho 8 žien. Prvý ročník si zopakovalo 23 študentov.
Externé štúdium
Celkovo bolo 80 opakujúcich študentov.
Štátne vysoké školy
Denné štúdium
Slovenská zdravotnícka univerzita mala jedného študenta, ktorý opakoval ročník, Akadémia ozbrojených síl piatich.
Externé štúdium
Ročník opakovali štyria študenti.
Zdroj: UIPŠ, Štatistická ročenka školstva, rok 2007
Autor: wm
