Vraj najväčší strach ide z vášho superantitopsinového poťahu na bekhende. Aj Číňanka sa v druhom sete strachovala o výsledok. Nemrzia vás premárnené setbaly?
„Už nie. Nehrala som zle, súperka je o triedu lepšia ako zvyšok sveta. To sa musí uznať. Som spokojná so striebrom. Najmä keď si spomeniem, že dva dni pred paralympiádou som mala hroznú formu. Nevedela som riadne trafiť do lopty.“
Vaša premožiteľka mala iba devätnásť rokov. Reagovala emotívne, bola pod obrovským tlakom, ktorý sa ľahko mohol otočiť proti nej.
„Azda hej. Ale s ňou je to vždy o servise. Tretíkrát som vzájomný zápas prehrala práve preň. Nenormálne lopty rotuje, pri jej podaní som automaticky v defenzíve, ak neboduje priamo z podania.“
Čo znamenajú tri domčeky, čo máte vytetované na predlaktí ľavej ruky?
„Moje trojslabičné priezvisko. Namaľovala mi ho fixkou pre šťastie dobrovoľníčka pri našej výprave. To je iba jeden z talizmanov, ktorými sa rada obklopujem.“
Prezradíte ďalšie?
„Rada, keď nemusím na kameru (smiech). Z tej mám trému, musím sa pred svetlom vždy vydýchať. Pozrite, tento štvorlístok (prívesok na retiazke) som dostala vo vianočnom balíčku od japonskej kamarátky Satko Fudžiwarovej. Pribalila mi na pamiatku aj vlastný reprezentačný dres. Symbol, že sa lúči s aktívnou kariérou. Milá dievčina. Je to moja finálová súperka zo Sydney. Nehnevá sa, že som vtedy vyhrala. Isto príde za mnou z Nagoje na Malinô, raz už bola v Piešťanoch.“
Máte kompletnú zbierku paralympijských medailí. Čo vás bude motivovať v Londýne o štyri roky?
„Nemám medailu zo súťaže družstiev. Túžim po nej, aby som si uctila bývalú spoluhráčku Mariku Pillárovú, ktorá zomrela pred dvoma rokmi. Nedokončili sme rozohranú súťaž družstiev na svetovom šampionáte vo švajčiarskom Montreaux. Myslím na ňu denne. Dúfam, že do Londýna sa nájde jej nasledovníčka, aby sme mohli postaviť družstvo. Potom jej pošlem medailu do neba.“
Svetová konkurencia je čoraz ťažšia, zaplavujú ju Číňanky. Ako dokážete skĺbiť tréningovú záťaž s profesiou právničky?
„Mám šťastie, že môžem pracovať aj cez počítač. Keď som na sústredení, po večeroch pracujem tak. Svoj šport nemienim tak skoro nechať. I keď teraz sa cítim na mesiac dovolenky. Marika hrala, keď mala vyše päťdesiat. A ako dobre.“
Zamestnávateľ je v Bratislave, na status Malinô nedopustíte. Kde trénujete?
„Všade. V Bratislave, Piešťanoch, Ružomberku. Rada si zahrám s každým súperom. Veľké súboje som zvádzala aj s vaším novinárskym kolegom Rasťom Hríbikom.“
