Nepozerajme sa na nich ako na ochotníkov. Sú to divadelníci, ktorí chcú niečo povedať. Divadlo A a Divadlo Shanti z Prievidze priviezli do SND svoju Malomeštiakovu svadbu podľa Brechtovej jednoaktovky v úprave Jozefa Krasulu.
Hlava rodiny, otec, sedí za stolom už dobrú chvíľu pred začiatkom hostiny. Rád rozpráva svoje historky. Akoby tušil, že medzi príbuznými sa len tak nedostane k slovu, a tak začína s príhodami pre všetkých ešte skôr, než sa všetko začne.
K svadobnej hostine zasadajú všetci ako jeden, a predsa každý iný. Tváre natreté nabielo, strihovo pestrý kostýmový outfit sa nesie v striktnej čierno-bielo-červenej kombinácii. Ľudia sú zviazaní vlastnou obmedzenosťou, no v istej chvíli sa nedokážu zdržať a musia sa odviazať. Pri večeri sa všeličo pretrasie, všelikto so všelikým všeličo rieši. Hlavným hrdinom sa v istej chvíli stáva nábytok, ktorí si mladomanželia zhlobili sami vlastnými rukami. Bujaré stretnutie blízkych však spôsobí, že sa rozpadá. Je vzťah novomanželov rovnako krehký a povrchne zbitý ako stoličky, ktorým sa lámu operadlá či skriňa, ktorá sa nedá otvoriť? Až keď svadobčania odtiahnu, môžeme tušiť, že je to lepšie, než sa zdá. Veď novomanželia a budúci rodičia si vedia zašpásovať aj v dome, z ktorého im príbuzní spravili dreváreň.
Realistický obraz posunuli tvorcovia do roviny, v ktorej sa z dobre zahraného pátosu rodí zveličenie a humor.
