diteľom sa má stať člen Činohry SND Štefan Bučko.

BRATISLAVA. V utorok sme Štefana Bučka (na archívnej snímke SME) stretli na predstavení ocho­t­níkov z Prievidze v Slovenskom národnom divadle. „Bol som tam z poverenia pána Slezáčka, ktorý sa ako momentálny šéf Činohry nemohol venovať hosťom, lebo bol odcestovaný v zahraničí. Ale na predstavenie by som bol šiel tak či tak, aj ako divák,“ povedal.

Potvrdil nám len toľko, že o poste riaditeľa je v jeho prípade stále predčasné hovoriť. „Kým nepadne definitívne rozhodnutie, musíte vydržať,“ dodal. Hovorkyňa SND tvrdí, že rozhodnutie padne do konca týždňa, ale podľa našich informácií už nie sú v hre žiadni iní kandidáti.

Kto mohol byť riaditeľom

Po odchode režiséra Romana Poláka v apríli bol vedením Činohry poverený herec a pedagóg Juraj Slezáček. Do funkcie sa dostal už tretíkrát a prijal ju len pod podmienkou, že je to dočasné riešenie. Tak sa začalo hľadanie stáleho šéfa hereckého súboru.

Postupne sa objavilo niekoľko mien. Spomínali sa napríklad Peter Kováč z prostredia martinského divadla alebo Svetozár Sprušanský, pôsobiaci dlhé roky v nitrianskom divadle a momentálne na Novej scéne. Medzi členmi Činohry SND sa okrem Štefana Bučka najintenzívnejšie skloňovali mená Emil Horváth a Juraj Rašla.

„Zdá sa, že divadlo volí cestu zdola. Ak si zoberieme troch kandidátov, ktorí vyšli z návrhov súboru, tak Štefan Bučko je najlogickejšia a najpraktickejšia cesta,“ tvrdí profesorka Soňa Šimková. „Emil Horváth má veľa aktivít, hrá aj režíruje. Pri jeho umeleckom vyťažení by to nebolo ono, nemal by čas na manažérsku prácu. Juraj Rašla bol pre mňa dosť veľký otáznik.“ Štefan Bučko je z troch adeptov, vygenerovaných zo súboru, po­dľa Šimkovej najpriechodnejší – považuje ho za kultivovaného, vzdelaného a tolerantného človeka.

Čo na to kritici

Aj v názoroch divadelných kritikov sa Štefan Bučko ukazuje byť zmierlivý kandidát a nekonfliktný typ. V tomto období, keď na post šéfky Opery SND nastúpila svetoznáma speváčka Ga­briela Beňačková, ktorá po­dro­buje operu zmenám, by zrejme podobné kroky pre divadlo mohli byť riskantné. Otázka je, ako bude nový riaditeľ Činohry zasahovať do dramaturgie a ako bude riešiť manažérske otázky.

Divadelný kritik Oleg Dlouhý považuje voľbu jednoznačne za kompromis. Platí to podľa neho aj na pätnásť rokov dozadu, keďže post riaditeľa sa ani raz neriešil cez výberové konanie.

Publicista Oleg Dlouhý vidí vo výberovom konaní zásadné riešenie problému voľby šéfa Činohry SND. Ten nemá byť len principálom a udržiavať rovnováhu medzi hercami v súbore.

„Výberové konanie však nie je celkom v kompetencii generálneho riaditeľa divadla, skôr hlavného zriaďovateľa, ktorým je ministerstvo kultúry. To isté sa dialo aj vlani na Novej scéne,“ povedal SME. Práve vďaka výberovému konaniu by sa podľa neho mohlo zadefinovať, čo to Činhra SND vlastne je a mohla by sa doň premietnuť vízia.

Je táto voľba naozaj iba administratívnym riešením? „Žiaľ, áno, neviem si predstaviť, ako sa takto dá zobrať zodpovednosť za tvár telesa,“ tvrdí Dlouhý, ktorému v repertoári divadla chýba výrazná filozofická koncepcia a umelecké zdôvodnenie vybraných titulov. Napríklad projekt Rodinné striebro nitrianskeho Divadla Andreja Bagara, ktorý získal aj nomináciu na tohtoročné Divadelné Dosky, považuje za facku našej prvej scéne.

Divadelný publicista Peter Sherhaufer si myslí, že Činohra SND primárne potrebuje šéfa, ktorý dokáže byť autoritou pre herecký súbor, dokáže ho konsolidovať k spolupráci a motivovať k pokore pre „vyššie ciele“. Posledné činoherné premiéry SND vníma ako nepochybne divácky atraktívne. „Nový šéf si však bude musieť zodpovedať aj otázku, aký je optimálny pomer medzi umeleckou a spotrebiteľskou hodnotou,“ upozorňuje.