V kaviarňach v centre Jerevanu už pokojne posedávajú uvoľnení Arméni, na trojprúdových uliciach je neustála zápcha a regály v obchodoch sú opäť plné. Nič nenasvedčuje tomu, že ešte pred pár týždňami krajinu zachvátila panika.
Všetci si mysleli, že ich čaká dlhá vojna, ktorá izolovanému Arménsku ešte viac podrazí kolená. Ľudia kupovali narýchlo cukor a potraviny, na pumpách nebolo dostať benzín a do krajiny utekali Gruzínci.
Konflikt medzi susedným Tbilisi a Moskvou sa upokojil, ekonomika trojmiliónového štátu však utrpela šok. „Naše odhady strát hovoria o pol miliarde dolárov,“ bilancuje minister financií Tigran Davtyan.
Mŕtva hranica
Až sedemdesiat percent tovaru prichádza do krajiny cez Gruzínsko. Rusi vyhodili do povetria jeden cestný most, zablokovali prístav Poti a Arménsko bolo odkázané iba na prepravu cez hranice s Iránom a cez jerevanské letisko.
„Bežne cez priechod prechádzajú desiatky kamiónov, v polovici augusta však preprava úplne ustala. Utekali nám stadiaľto iba Gruzínci,“ opisuje coník situáciu na najfrekventovanejšom hraničnom priechode pri meste Alaverdi.
Hranice s Azerbajdžanom a Tureckom sú takmer dve dekády zatvorené pre konflikt v Náhornom Karabachu a arménsky tlak na uznanie genocídy pred druhou svetovou vojnou.
Zadobre aj s Moskvou, aj s Tbilisi
Vďaka pohnutej histórii a územnému sporu s Azermi sú Arméni v ťažkej zahraničnopolitickej situácii. V rusko-gruzínskom konflikte zaujali neutrálne stanovisko, aby neohrozili dovoz tovaru cez Tbilisi a aby si nepohnevali Moskvu, ktorá má svojich vojakov na turecko-arménskej hranici.
Kaukazský tiger
Do vojny patrilo Arménsko medzi ekonomické tigre. Jerevan sa v poslednom období pýšil jedným z najvyšších ekonomických rastov na svete. „Sedem rokov máme v priemere dvojciferný ekonomický rast a hrubý domáci produkt sa strojnásobil,“ hovorí minister financií Tigran Davtyan, podľa ktorého krajina láka investorov na rovnú 20percentnú daň.
Za vzor si arménski lídri vybrali Írsko, Fínsko a Izrael. Za masívnym rastom však stoja najmä arménski patrioti. Vyše tretina kapitálu pochádza od osemmiliónovej diaspóry. Aj nový terminál na jerevanskom letisku zaplatil argentínsky podnikateľ pôvodom z Arménska.
Parlamentná opozícia pripomína, že ekonomický rast sa dotýka len obmedzeného množstva ľudí a priemerný plat v krajine neprekračuje 200 dolárov.
Streľba do demonštrantov
Investorov odrádza aj politická kríza, ktorá vypukla po februárových prezidentských voľbách. Opozícia ich označila za sfalšované a zorganizovala masívne demonštrácie.
Pri streľbe pred Operou v centre Jerevanu zabila polícia desať ľudí, ďalších sedemdesiat skončilo za mrežami. Takmer tri týždne bol v krajine výnimočný stav. „Táto vláda nemá záujem na demokratickom zriadení. Neexistuje nezávislé súdnictvo a nedodržiavajú sa tu ľudské práva,“ hovorí Stepan Safaryan z opozičnej strany Dedičstvo.
Európska únia i Rada Európy tlačia na nezávislé vyšetrenie udalostí, čo však ohrozuje rozbujnená korupcia a zasahovanie politických špičiek do procesov.
„Situácia zostáva napätá. Opozícia žiada prepustenie politických väzňov. Vláda tvrdí, že spáchali závažné trestné činy, čo podľa nás nie je úplne správny výklad,“ hovorí veľvyslanec EU Raul de Luzenberger.
Arméni sa považujú za Európanov a cudzincom neustále pripomínajú, že ako prví na svete prijali kresťanstvo. Politici tvrdia, že v horizonte niekoľkých desaťročí by chceli vstúpiť do Európskej únie. Brusel to nepovažuje za reálne a Jerevan zaradil do Európskej susedskej politiky, ktorá sa snaží okolo hraníc únie vytvoriť prstenec priateľov a finančne podporovať ich rozvoj a reformy.
 |
 |
 |
