PLZEŇ, BRATISLAVA. K súdu dokrývala o paličke a sťažovala sa na hyenizmus novinárov. Ludmile Brožovej-Polednovej sa vo veku 86 rokov vypomstila jej kariéra komunistickej prokurátorky. Za podiel na smrti Milady Horákovej v politickom procese v roku 1950 včera dostala trest šesť rokov väzenia.
Žiaden vlkodlak
„Nie som žiadny vlkodlak, žiadna vrahyňa, nikdy som neklamala,“ začala Brožová svoju reč pred súdom. Bránila sa, že v procese s Horákovou bola iba nastrčenou bábkou, ktorá úplne nechápala dobové súvislosti.
Ako prokurátorka poslala Horákovú a ďalších troch ľudí na šibenicu. Senát ich po ôsmich dňoch pojednávania odsúdil na trest smrti obesením.
Brožová, jedna z troch žalobkýň v prípade, vtedy nemala úplné právnické vzdelanie. Aj to mal byť podľa jej právnika dôvod na jej oslobodenie. Advokát súd presviedčal aj o tom, že čin je už premlčaný.
„Rozhodovali sme podľa zákona z roku 1852, ktorý platil aj v čase procesu. Podľa neho je takýto zločin nepremlčateľný,“ povedal hovorca súdu Jan Fořt.
Vrchný súd čin označil za vraždu a včerajším rozhodnutím tak poprel svoj verdikt z februára, kedy ešte tvrdil, že čin už je premlčaný.
Z rovnakého dôvodu trestu unikol aj prokurátor Karel Vaš, ktorý na smrť poslal generála Heliodora Píku.
Brožovú najskôr Mestský súd v Prahe odsúdil na osemročné väzenie. Vrchný súd v Prahe rozsudok zrušil, ale po zásahu najvyššej štátnej zástupkyne Renáty Veseckej musel prípad znovu otvoriť. Kruh sa teraz opäť uzatvára na mestskom súde, ktorý má určiť, kedy Brožová nastúpi na výkon trestu a za akých podmienok si ho odpyká.
Nad hrobom
Brožová si včerajší rozsudok vypočula osobne, pre slabý sluch si pomáhala rukou na uchu. Na súd do Prahy doteraz nechodila, pre jej zlý zdravotný stav sa pojednávanie netradične presunulo do Plzne. Verdikt prijala pokojne.
„Ja nie som jednou, ale obomi nohami v krematóriu. Ja sa nebojím. Prežívam to, aby pravda vyšla na povrch. Vtedy, v roku 1950 si jej smrť prial kdekto,“ povedala podľa MF Dnes pri odchode zo súdnej siene.
V súdnej sieni aj pred novinármi sa bránila, že v päťdesiatych rokoch sa nechala zmanipulovať dobovou propagandou a kolegami. Trest smrti by vraj už nikomu neudelila.
Väzenia sa nebojí
Brožová včera tvrdila, že nemá problém do väzenia nastúpiť. Súd pripustil, že za mrežami môže mať pre jej vysoký vek mimoriadny režim.
Na zdravie sa sťažovala, aj keď odháňala fotografov. Ich blesky ju vraj štípali do očí. „Oni ma uženú skôr, kým dostanem rozsudok,“ posťažovala sa podľa ČTK svojmu advokátovi.
Horáková mala byť výstrahou ostatným
PLZEŇ, BRATISLAVA. Bola oddanou komunistkou a v práve sa veľmi neorientovala. Aj preto si vtedajší režim vybral Ludmilu BrožovúPolednovú ako prokurátorku v procese, ktorý mal byť vzorovým. Aby odstrašil potenciálnych odporcov režimu.
Brožová, pôvodne pisárka ústredného výboru strany, študovala na večerných kurzoch rýchlokurz právnickej školy pre pracujúcich. Najsledovanejší proces 50. rokov viedla 29ročná úradníčka bez vzdelania a justičnej praxe.
Horáková sa bránila
Proces pripravili sovietski poradcovia, ktorí vymysleli konštrukciu vlastizrady. Za aktérov spiknutia si vybrali trinásť ľudí, ktorých obvinili z prípravy protištátneho puču a teroristických akcií v špionážnych službách Spojených štátov, Británie či Francúzska.
Na lavicu obžalovaných si tak 31. mája 1950 sadla aj demokratická politička Milada Horáková (na snímke ČTK), ktorá cez vojnu pracovala v protinacistickom odboji a ktorú nacisti väznili.
Horáková sa ako vyštudovaná právnička na súde pokúšala aj brániť. Inak mali priebeh procesu pevne v rukách pohlavári režimu. Niektorí obžalovaní sa svoje výpovede pod ich dozorom učili naspamäť.
Zmanipulovali verejnosť
Strana myslela na všetko. Zabezpečila aj ohlasy ľudu na proces. Súd dostal až 6300 rezolúcií, ktoré žiadali trest smrti. Obžalovaných častovali výrazmi ako „krvaví psi“.
„Naše dobré ženy a mamy sa pýtajú, kam ste dali srdce, keď ste zrádzali našu vlasť?“ pýtala sa Brožová obžalovaných.
Proces trval deväť dní. Na jeho konci 8. júna padli tvrdé rozsudky. Štyria obžalovaní Horáková, Buchal, Pecl a Kalandra dostali trest smrti.
Prezident Klemet Gottwald žiadosti o milosť zamietol. Horákovú spolu s ostatnými popravili 27. júna 1950. (toh)
Nie som žiadny vlkodlak, žiadna vrahyňa, nikdy som neklamala.
Ludmila Brožová-Polednová, komunistická prokurátorka
|
. FOTO – ČTK |
