BRATISLAVA. Živnosť zomretého manžela môžete ukončiť – ministerstvo vnútra v tom prípade odporúča písomne nahlásiť úmrtie na živnostenský úrad a priložiť kópiu úmrtného listu.
Ak majú pozostalí záujem v podnikaní pokračovať, postupujú podľa živnostenského zákona.
Podľa Kristíny Ďuračkovej z bratislavskej advokátskej kancelárie Rowan Legal zákon možných pokračovateľov v podnikaní pri úmrtí živnostníka rozlišuje v čase do skončenia konania o dedičstve a po ňom.
Kto môže pokračovať
V prvom prípade v živnosti môžu pokračovať dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu. Ďalej dedičia zo závetu a pozostalý manžel (aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti) a napokon aj pozostalý manžel, ktorý je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živnosti nepokračujú dedičia.
Môže to byť aj správca dedičstva, ak ho ustanoví súd.
Po ukončení dedičského konania môžu v podnikaní pokračovať už len osoby, ktoré nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti.
Podmienkou je, že do pol roka od skončenia dedičského konania získajú vlastné živnostenské oprávnenie.
Vždy je však nutné pokračovanie živnosti nahlásiť príslušnému živnostenskému úradu, v prvom prípade do jedného mesiaca od úmrtia živnostníka (okrem správcu), v druhom do jedného mesiaca od skončenia dedičského konania.
Daňové priznanie je na pleciach dedičov
Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov.
Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane.
„Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť,“ upozorňuje Beata Uhrinová z daňového riaditeľstva. Žiadosť je však nutné doručiť najneskôr pätnásť dní pred uplynutím spomínanej lehoty.
Úpravu základu dane a vyčíslenie daňovej povinnosti v závislosti od formy vedenia účtovníctva alebo od spôsobu vedenia evidencie (napríklad o cenu nespotrebovaných zásob, výšku pohľadávok a podobne) robí za zomretého daňovníka do dňa jeho smrti opäť dedič.
Ak dedič zabudne podať daňové priznanie, hrozí mu trest v podobe pokuty za oneskorené podané daňové priznanie do výšky 500–tisíc korún (16 600 eur) a sankčného úroku z dlžnej sumy.
Čo bude s dlhmi
S dedičstvom prechádza na dedičov majetok aj dlhy – tie, čo vznikli počas poručiteľovho života, ako aj tie, ktoré vzniknú až pri nadobudnutí dedičstva. Nie je pritom rozhodujúce, či o takýchto dlhoch dedičia vedia.
Zákon však súčasne limituje rozsah zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko.
Dedičia preto ručia za dlhy zomretého len do výšky toho, čo zdedili. Ak je dedičov viac, za dlhy zodpovedajú podľa pomeru ich dedičstva k celému dedičstvu.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa aj vlastným majetkom. Ak je dedičstvo predĺžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť a veritelia sa uspokoja len z dedičstva. Potrebné lehoty určuje súd.
(ht)