z Vištuku pri Trnave. Tréneri Jozef Široký starší i mladší tvrdia, že rýchlejšia strelkyňa na svete neexistuje. Zlatá vzduchovkárka v disciplíne 40 VERONIKA VADOVIČOVÁ (25 r.)
zo Šelpíc má na pekinskej paralympiáde životnú formu. A ďalšie tri štarty pred sebou.
Prvá strelecká zlatá v histórii slovenských paralympionikov a športovej streľby vôbec. Aká bude oslava?
„Až po poslednej pekinskej disciplíne. Aj to len detské šampanské.“
Pred nedeľňajšími pretekmi ste museli oželieť pôsobivý otvárací ceremoniál naživo. Ako ste spali pred svojou zlatou paľbou?
„Skoro vôbec. Celú noc hrmelo. Takmer som nezažmúrila oko.“
Uvedomovali ste si pred súťažou, že v tej istej hale a v tej istej súťaži napodobníte Češku Emmonsová-Kurkovú, ktorá tiež získala prvé zlato na veľkej olympiáde pred dvadsiatimi dňami?
„Veľmi nie, i keď sledujem strelecký šport. No nemám žiadny vzor. Ale som nenormálne šťastná, na predchádzajúcich dvoch paralympiádach sa mi nedarilo, o to viac som chcela.“
Ako ste sa dostali k streľbe?
„Na lyžiarskom výcviku. Vážne. Boli sme na kurze na Remate, na lyže bolo zlé počasie, mala som možnosť vyskúšať si strelnicu. Darilo sa mi a chytilo ma to navždy.“
Skúšali ste aj iné športy?
„V škole atletiku, behy, vrhy, lyžovanie a donedávna aj bezmotorové lietanie.“
Tréneri sa usmievajú, že ste adrenalínový typ.
„Asi majú pravdu, rada skúšam. Škoda, že zdravotné limity mi dovolili nalietať iba pár minút v tandeme na bolerázskom letisku.“
Viaceré strelkyne mali počas súťaže poruke talizmany, plyšáky a podobne. Aký je váš rituál?
„Nikdy som žiadny nemala a ani nebudem mať.“
Kto vám pomáhal budovať strelecké nervy?
„Priateľ, bolo o mne známe, že v minulosti som nehýrila sebavedomím. Pomohol mi, rovnako ako celý realizačný tím.“
Kedy strácate nervy?
„Keď sa stretnem s ľudskou aroganciou.“
Pred dvoma týždňami zostrelila striebro v rovnakom streleckom areáli trapistka Zuzana Štefečeková, ktorá sa dopovala hudbou. Ako sa motivujete vy?
„Knihou, zväčša odbornou o astronómii.“
Okrem medaily ste si vystrelili polmiliónovú prémiu od paralympijského výboru. Čo s ňou urobíte?
„Ešte neviem. Príjemná starosť, vyrástla som v amatérskych podmienkach, kde sa bojovalo zväčša o Fidorku.“
Od prvého augusta ste prvým paralympijským športovcom – profesionálkou, príslušníčkou Strediska štátnej reprezentácie Ministerstva vnútra SR. Je to pre vás veľká zmena?
„Je pre mňa česť byť klubovou kolegyňou bratov Hochschornerovcov. No na tom, že budem naďalej strieľať vo Vištuku pod vedením starej trénerskej dvojice Širokých, sa nič nezmení.“
Autor: Peking
