BRUSEL. Keňanka Pamela Jelimová ako jediná zvíťazila na všetkých šiestich podujatiach atletickej Zlatej ligy. Ako jediná sa radovala z miliónovej prémie. V hre o podiel z jackpotu bola pred poslednými pretekmi aj Blanka Vlašičová.
Chorvátska výškarka však prehrala nešťastným spôsobom na pokusy. Keď skončila na rovnakej výške (200 cm) ako jej súperka Nemka Ariane Friedrichová. Tá však skočila predchádzajúcu výšku na prvý raz, kým Vlašičová opakovala. To rozhodlo. Pre Vlašičovú to je len druhá prehra v sezóne. Prvú utrpela na olympiáde, druhou v Bruseli prišla o finančnú prémiu.
V tejto sezóne preskočili výškarky dva metre štyridsať štyrikrát, z toho Vlašičová dvadsaťsedemkrát – 206 cm vonku a 205 cm v hale sú najlepšie skoky sezóny. „Blanka ma asi už nebude dnes chcieť vidieť, veď som ju pripravila o pekný balík peňazí. Ale tak to na veľkých podujatiach chodí, každý chce vyhrať,“ povedala Ariane Friedrichová.
V ostro sledovanom behu mužov na 100 metrov olympijský šampión a svetový rekordér Usain Bolt vyhral v novom rekorde mítingu 9,77 sekundy a svojho jamajského krajana Asafu Powella zdolal o 6 stotín sekundy.
Za vlastným svetovým rekordom z olympijského finále v Pekingu zaostal o 8 stotín. Pre Bolta bola bruselská stovka posledná v sezóne a upravil v nej stav vzájomných súbojov s Powellom na 3:1. Dvadsaťdvaročný víťaz v chlade (iba 15 stupňov Celzia) a v protivetre 1,3 m/s dosiahol šiesty najlepší čas v behu na 100 metrov v histórii.
Usainovi Boltovi pritom nevyšiel štart. Jeho reakcia na výstrel, 0,223 sekundy, bola podpriemerná. Viac ako polovicu trate viedol jeho krajan Powell.
„Asafa je naozaj rýchly chlapík, aj v minulosti som ho musel naháňať,“ uviedol po stovke Usain Bolt.
Stĺpček Petra Fukatscha
Dobrý a zlý duch
Dve prehry sú nič. Predovšetkým v skoku do výšky, kde stačí latku niekedy „ofúknuť“ a ona, potvora, spadne. Dve prehry by boli nič, ak by Blanka Vlašičová neprehrala na olympiáde a v piatok v Bruseli, kde si prišla po príjemne hmatateľné polmilióndolárové odškodné. Ibaže, nevyhrala. Smola dlhonohej skokanky prebúdza v človeku boj dobrých a zlých duchov. Olympiáda je olympiáda, tam nikto nikomu nič nedaruje. Ale nemohla Nemka Friedrichová nechať súperku nenápadne vyhrať? Veď jej takmer o nič nešlo. Alebo, predsa áno? Duch – etik súhlasí. Nielen, že sa blahosklonná prehra prieči etike, ale popiera podstatu športu o súťažení. Skeptik oponuje. Nedávno odobrali za dopingové previnenia zlaté medaily zo sydneyskej olympiády americkým hviezdam. Pokušiteľ oprávnene pridá: A myslíte si, že chytili všetkých? Veď aj v Pekingu švindľovali bieloruskí kladivári. A možno neboli poslední, o ktorých vieme. Koľkí zlatí sa však chechcú, ako vybabrali so svetom?
Vlašičovej prischne prívlastok smoliarky roka. Najlepšej, ale striebornej a bez polmiliónovej prémie. Zdravý rozum sa pýta, je to málo? Je obrazom športovej vyspelosti iba hrabanie čo najväčšieho počtu zlatých medailí či zlata premeneného na doláre?
