Slovenský tím vyhral prvý raz po takmer desiatich mesiacoch. Svitá na lepšie časy?
„Verím, že áno. Prvý zápas kvalifikácie je veľmi dôležitý, teší nás, že sme vyhrali. Brali by sme aj výsledok 1:0, hlavné boli tri body do tabuľky. Sme veľmi šťastní, vedeli sme, že akú náladu si v tíme spravíme, takú ju budeme mať počas najbližších duelov.“
Váš gól bol prvý slovenský od 26. marca. To vás asi teší najviac.
„Na tréningoch sme sa venovali štandardkám. Marek Sapara to vynikajúco kopol a ja som len nasmeroval loptu do siete. Je jedno, kto dá gól, hlavné je, aby to bol niekto z nášho tímu (úsmev).“
Po góle ste zakývali do hľadiska. Komu patril ten pozdrav?
„Priateľke. Aj celej rodine.“
Je niekto, komu ho venujete?
„Samozrejme, že priateľke, som rád, keď sa teší. Ale patrí aj všetkým fanúšikom, čo prišli na sobotňajší zápas. Futbal sa hrá pre nich a bez divákov by to nemalo zmysel.“
Ale návšteva vysoká nebola, hľadisko bolo takmer prázdne.
„Boli by sme radi, keby prišlo viac fanúšikov, ale teraz treba poďakovať tým, čo prišli. Všetci dúfame, že víťazstvá pritiahnu divákov.“
Váš presný zásah prišiel pár sekúnd po začiatku druhého polčasu. Dohováral mužstvu tréner Weiss cez prestávku?
„Nie. Povzbudil nás, aby sme pokračovali vo svojej hre, v tom, čo sme predvádzali v prvom polčase. Vedel, že ak sa tak stane, prídu aj góly. Som rád, že sa mi podarilo zmeniť skóre tak rýchlo.“
Mužstvo to očividne povzbudilo, ale po góle Mareka Hamšíka na 2:0 ste akoby zaspali.
„Sami sme si to skomplikovali, nejakých pätnásť minút sme mali útlm. Íri to vycítili, a pridali na dôraze.“
V čom boli nebezpeční?
„V obrane sme museli zdvojovať Davida Healyho. Je rýchly a využíva to pri protiútokoch. Pohyboval sa na hranici ofsajdu, niekedy aj stál za obranou a zabiehal si po loptu.“
To, že výkop bol už o pol šiestej, neprekážalo?
„Nie je to najšťastnejší termín. Stále bolo veľmi teplo, zle sa dýchalo a navyše aj terén na Tehelnom poli je hrboľatý.“
