GOSPIČ, KOŠICE. K moru nedošli. Autobus so slovenskými turistami včera skoro ráno havaroval. Zomrelo najmenej 14 ľudí. Ďalších 19 previezli do nemocnice. Traja boli v kritickom stave. Je to najtragickejšia civilná nehoda Slovákov v zahraničí.

Autobus narazil do betónového piliera mosta. Ešte pred tým sa viac ako 20 metrov kĺzal po zvodidlách. Náraz bol zničujúci. Záchranári opisovali, že z vozidla museli ľudí vyťahovať, vysekávať. Niektoré telá vyslobodili až potom, keď autobus zdvihol žeriav.

Príčina havárie včera večer ešte nebola jasná. Polícia pracovala s dvomi verziami. Na vine bol buď mikrospánok vodiča, alebo defekt.

Autobus bol podľa Ladislava Mihalka zo spoločnosti Mostarko v poriadku a v bezchybnom stave. Mal šesť rokov. Viacerí cestujúci hovorili, že tesne pred nehodou počuli zvuk pripomínajúci prasknutie pneu­matiky.

„Spolu s manželkou sme spali, zrazu silný náraz a hodilo nás to dopredu. Manželka si zlomila nohu pod kolenom, ja som si rozbil hlavu. Veľa ľudí malo zlomené horné a dolné končatiny, len zopár nás neutrpelo žiadne vážne zranenia,“ povedal televízii Markíza jeden z cestujúcich Peter Nagy.

Podľa lekárov z nemocnice v Gospiči museli viacerým Slovákom amputovať nohu alebo ruku. Podľa neoficiálnych informácií zomrel aj jeden zo šoférov. Druhému museli amputovať nohy.

Zájazd organizoval klub aerobiku z Košíc. Väčšinou išlo o starších ľudí.

Pre turistov, ktorí nešťastie prežili a neutrpeli vážnejšie zranenia, včera vyslali vládny špeciál. Na jeho palube bol aj minister zahraničia Ján Kubiš. Dvadsiatich šiestich mali už včera previezť domov.

Cestovali za zdravím, našli smrť

KOŠICE. Medzi obeťami havárie autobusu je aj šéfka klubu aerobiku, zakladateľka džezgymnastiky v Košiciach, zanietená cvičiteľka a propagátorka zdravého spôsobu života Viera Medveďová.

Celý život zasvätila cvičeniu, pestovaniu zdravého tela i ducha, dokázala strhnúť aj iných. „Bola zdravá, vyzerala na dvadsať, aj keď už mala vyše šesťdesiat. Je to paradox života,“ ticho hovorí manžel Štefan Medveď.

Cvičenci mali absolvovať desaťdňový rekondičný pobyt v súkromnom rekreačnom zariadení vo Vodiciach. Viera Medveďová všetko vybavila a v sobotu o pol siedmej podvečer nasadla veselá partia plná optimizmu do autobusu.

Zlá predtucha

Autobus havaroval včera ráno okolo šiestej hodiny. „Mal som od rána zlú predtuchu, že sa mi nehlási. Potom mi zavolal známy, ktorý pomáhal Vierče a bol tiež v autobuse, aby som mu dal telefónne číslo syna. Hneď mi bolo jasné, že dačo sa deje,“ hovorí dôchodca. O havárii sa dozvedel z televízie. Strašnú správu mu zvestovali brat a syn až popoludní.

„V sobotu som ju bol vyprevadiť, rozlúčili sme sa. Sedela vpredu. Ja som išiel domov sledovať futbal. Vtedy som ju videl naposledy,“ hovorí vyšportovaný dôchodca, oduševnený športovec, ktorého Košičania poznajú najmä z basketbalu.

Na vlastnú päsť

Viera Medveďová vybavovala zájazd na vlastnú päsť. „Predtým chodili k moru prostredníctvom cestoviek. Stále boli nejaké problémy. Hovorila, že veď ona si to môže celé sama zaistiť,“ spomína manžel. Zariadila dopravu z firmy Mostarko, deň pred odchodom nechala poistiť všetkých účastníkov. „Boli tam už v máji, teraz si to chceli zopakovať. Vodiči boli nesmierne spokojní. Aj si zarobili, aj oddýchli,“ vysvetľuje Medveď.

Nechápe, čo sa mohlo stať. Autobus vyzeral v poriadku, skôr si myslí, že vodič zaspal. „Nech to bolo akokoľvek, nič sa už nezmení.“

Šťastie v nešťastí

Viac šťastia ako Viera Medveďová a ďalšie obete tragédie mali manželia Eva a Vojtech Vendrákovci. Syn Tibor s manželkou a s dcérou ich v sobotu podvečer vyprevadili. V autobuse bola aj mamina sestra s manželom: „Chvalabohu, všetci štyria sú v poriadku. Až na drobnejšie poranenia, ktoré im ošetrili v nemocnici.“

Vendrákovci s príbuznými mali obrovské šťastie. „Mama stále chcela sedieť vpredu. Teraz sedeli v zadnej časti autobusu. To im zachránilo život.

Vojtech Vendrák je lekárom na dôchodku. Synovi nestihol do telefónu opísať, čo sa vlastne stalo. „Viem len, že tam boli mŕtvi a otec dával zraneným prvú pomoc.“

Rodičia boli so skupinou cvičencov na zájazde aj minulý rok. „Je to výborná partia. Každý rok sa vyberú k moru, spoločne tam cvičia, domov sa vracajú zrekreovaní, oddýchnutí, až som im závidel. Mrzí ma, čo sa udialo. Ale som šťastný, že aspoň štyrom ľuďom, na ktorých mi záleží, sa nič nestalo.“

Havárie autobusov spôsobujú najmä ľudia

Každý piaty autobus, ktorý vlani jazdil po našich cestách, nebol v dobrom technickom stave.

Tragické autobusové nehody sa Slovensku nevyhýbajú.

Havária autobusu v Hriňovej si pred rokom vyžiadala päť životov. Len pred pár dňami polícia uzatvorila vyšetrovanie s tým, že vinný je vodič. Pre nadmerné brzdenie a vysokú rýchlosť mu v zákrute zlyhali brzdy a autobus sa zrútil do rokliny. Karosa mala už 17 rokov.

V priebehu dvoch dní vlani v septembri okrem tragédie v Hriňovej havarovali aj autobusy s dovolenkármi v Rumunsku a linkový autobus neďaleko Ružomberka. Pri týchto nehodách zahynuli ďalší traja Slováci. Ministerstvo dopravy na havárie zareagovalo skrátením lehôt pravidelných technických kontrol pre autobusy staršie ako osem rokov z 12 na 6 mesiacov.

Vlaňajšie technické kontroly autobusov podľa Mariána Rybianskeho zo spoločnosti Testek odhalili, že až 18 percent autobusov jazdiacich po slovenských cestách bolo na ďalšiu prevádzku „nespôsobilých“, ďalšie vyše štyri percentá boli spôsobilé len dočasne. Najčastejšie nedostatky zistili pri brzdách.

Policajné štatistiky však hovoria, že drvivú väčšinu nehôd autobusov spôsobí ľudský faktor. V roku 2006 bola zlým technickým stavom autobusu spôsobená iba jediná zo 648 nehôd autobusov. Vlani vodiči autobusov zavinili 541 nehôd, koľko z nich spôsobili technické problémy, štatistiky neudávajú.

Prezident Zväzu autobusovej dopravy George Trabelssie hovorí, že priemerný vek autobusov členov zväzu je asi 11 rokov. Autobusové dopravy združené vo zväze prevádzkujú asi 5200 zo 6000 slovenských autobusov. Zvyšné autobusy patria menším súkromným dopravcom, ktorí podľa Trabelssieho často používajú aj autobusy staršie ako dvadsať rokov. „Pri diaľkovej medzinárodnej doprave sú však autobusy podstatne novšie a zlý technický stav u nich nepredpokladám.“

Pri diaľkovej doprave sú oveľa vyššie aj bezpečnostné nároky na vodičov. Tí sa musia po každých štyroch hodinách striedať a autobus musí každé štyri hodiny aspoň pol hodinu stáť. Jeden vodič nemôže denne šoférovať viac ako deväť hodín, a potom nesmie za volant sadnúť ďalších deväť hodín. Priebeh jazdy sa zaznamenáva na kartu vodiča. „V zahraničí sú na to policajti veľmi citliví a pokuty veľmi vysoké, takže šoféri si na to dávajú veľký pozor,“ hovorí dispečer CK Satur Pavol Gálik.

Koľko Slovákov cestuje ročne na dovolenku autobusmi, sa presne zistiť nedá. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Stanislava Macka každým rokom ubúda „autobusových dovolenkárov“ na úkor leteckej dopravy. „Vlani s cestovnými kanceláriami cestovalo na dovolenku asi 40 percent zo 680-tisíc ľudí. Rástol však aj počet charterových letov, takže sa dá očakávať, že tento rok bude podiel autobusovej dopravy ešte nižší,“ hovorí.

Michal Piško

Prepravca: Autobus bol v poriadku

Cvičencov a ich príbuzných prepravoval z Košíc do Chorvátska autobus Karosa LC 056 spoločnosti Mostarko. Firma poskytuje dopravné služby a má autorizovaný servis práve pre Karosy. „Bol to jeden z novších autobusov. Vyrobili ho v roku 2000 alebo 2001,“ povedal spolumajiteľ Ladislav Mihalko.

Je presvedčený, že bol v poriadku: „Všetky naše autobusy prechádzajú pravidelnými technickými kontrolami. Bol v dobrom technickom stave, aj pneumatiky.“

Z tragédie je zronený. „Mrzí nás, čo sa stalo. Vyslovujeme všetkým pozostalým úprimnú sústrasť.“

(sen)