DÜSSELDORF/BRUSEL. Domáci hudobní kritici sa raz zamýšľali nad tým, prečo Rolling Stones po toľkých rokoch stále vypredávajú štadióny, a došli k záveru, že si viacero i nerockových fanúšikov povie, že ich koncert jednoducho musí zažiť.
Rovnaký argument zjavne platí i o Madonne. Popová kráľovná práve cestuje po Európe s koncertnou šnúrou Sticky & Sweet tour a tento štvrtok vypredala štadión v Düsseldorfe. Prišli na ňu celé rodiny, od školáčok maskujúcich prvé akné až po otca, ktorý si – súdiac podľa videnia – doma púšťa skôr death metal.
Madonna predviedla dokonalú šou: tridsaťdva skladieb, v drvivej väčšine z posledného albumu Hand Candy, na seba plynulo nadväzovalo a nebolo tam hluchého miesta. Kým sa prezliekala, zastúpili ju tanečníci, ktorí popierali fakt, že ľudské telo obsahuje i kosti. A rovnako ako veľkolepý nástup – v strede pódia sa rozostúpi dym, otočí sa diamantové kreslo, v ňom sedí Madonna rozkročmo a spieva skladbu Candy Shop – bol aj záver. Odchod do dymu a jednoduchý nápis na obrazovkách „Game Over“.
Čistý výšvih
Dokonalosť to bola až surreálna. Komunikácia s publikom, surovejšia verzia piesní očistená od štúdiových úprav, uvedenie skladieb, skrátka to, čo robí koncert koncertom, tu nebolo. Akoby ste s ďalšími tisíckami ľudí sledovali masívne trojrozmerné DVD.
Že je ikona pred vami skutočná, sa napokon dalo overiť vo chvíli, keď zlyhala technika a Madonna, ponorená do tmy a poruke len gitaru, musela situáciu zachraňovať – a komunikovať. Vtedy sa obrátila na dav pred sebou, akú pieseň chcú. Publikum neomylne zareagovalo na hit Like A Virgin. Madonna ho, čisto a bez akéhokoľvek sprievodu vyšvihla. Práve táto skladba jej pritom na predchádzajúcom turné dosť „odchádzala“ a zapríčinila štipľavé poznámky, že Madonna je síce kráľovná popu, ale nie spevu.
Pachuť dokonalosti
„Držiak“ Like A Virgin, už v druhej polovici koncertu, po prvý raz čiastočne rozhýbal inak tuhé nemecké publikum. Usporiadanosť, ktorú návštevník ocenil pri vstupe do düsseldorfskej haly alebo pri výjazde z parkoviska, panovala i uprostred „kotla“, a pokiaľ človeku napadlo, že je tu niečo čudné, bol to poriadok. Nemci nepohnuto stáli a pozorovali. K skákaniu a tlieskaniu ich musela vyburcovať až sama Madonna počas poslednej piesne. Malo to však i svoje výhody: sami ste mohli skákať bez toho, aby vám ktokoľvek skákal po chrbte.
A ako avizovali recenzie po prvom koncerte Sticky & Sweet Tour, došlo i na politiku. Začala sa pieseň Get Stupid a na obrazovkách za Madonnou sa rozvinul film, ktorý môžeme pomenovať ako „O tých zlých a o tých dobrých“. Dobrí: Lennon, Mandela... a Barack Obama, demokratický kandidát na budúceho amerického prezidenta. Zlí: Hitler, Mugabe... a John McCain, kandidát republikánov.
Porovnávať McCaina s Hitlerom bolo nevkusné, občianska uvedomelosť majiteľky elektrickej megašou na tému otepľovanie planéty lacná, a celé to bolo úplne zbytočné. Pachuť prebila zvyšok šou, a keď človek po dvoch hodinách odchádzal, v hlave mal parafrázu vety, ktorú kedysi vyhlásil Mick Jagger: že totiž celoplanetárny atómový výbuch „prežijú len škorpióni a Keith Richards“. A Madonna.
