premiér a jeho suita.
Myslím si, že Povstanie je stále živou témou slovenského verejného priestoru. Nie tak diskusiou, ktorá sa okolo neho vedie, ale naopak. Mlčaním, ktoré ho obostiera. Podobné mlčanie obostrelo aj tohtoročné oslavy. Jediný, kto sa cítil ako ryba vo vode, bol premiér a jeho suita.
Povstanie je súčasťou našej tradície rovnako ako slovenský štát a obdobie komunizmu. Keď si ich však postavíme vedľa seba, máme problém, ku ktorému z nich sa máme prihlásiť. Stojíme pred skutočnou voľbou: nie sme totiž v situácii, v ktorej by všetky tri udalosti mali pre nás rovnakú hodnotu. To jest, boli pre nás rovnako dobré. Pre nás – občanov – sú kritériom na porovnávanie hodnôt iných režimov hodnoty, ktoré sú deklarované v ústave.
Iba za cenu zmeny režimu
Z tohto hľadiska najviac podobností nájdeme medzi hodnotami Povstania a hodnotami súčasnej Slovenskej republiky. Na to, aby toto tvrdenie bolo nepravdivé, musel by sa dnešný režim zmeniť, a v tom prípade by bolo možné hovoriť o príbuznosti k hodnotám komunizmu alebo k hodnotám prvej Slovenskej republiky.
To znamená, že ak zajtra parlament zmení ústavu a zo Slovenska sa stane stavovský štát s vodcovským princípom a jednou povolenou stranou, tak z Povstania sa stane čierna diera našich národných dejín, keď židoboľševici spolu s luteránmi, Čechoslovákmi a sovietskymi výsadkármi zaútočili na pokojný bohabojný národ spod Tatier. Avšak ak zajtra parlament zmení ústavu a zo Slovenska sa stane Sovietske Slovensko, tak z Povstania bude jasná hviezda na oblohe našich národných dejín, keď pracujúci ľud na čele s komunistickou stranou odťal hlavu fašistickej hydre.
Krátka zastávka
A práve táto skutočnosť nás mätie a robí z Povstania neatraktívnu časť našej histórie. Problémom je náš vzťah ku komunistickému režimu a s tým súvisiaca účasť jeho mnohých predstaviteľov na Povstaní. Negatívna skúsenosť s komunistickou mocou bránila prijať hodnoty Povstania.
Uvažujeme takto: ak prijmeme Povstanie, legitimizujeme tým komunistický režim, pretože mnoho jeho predstaviteľov si vybudovalo na Povstaní svoju demokratickú tvár.
Lenže zo skutočnosti, že na Povstaní sa zúčastnili komunisti, sa nedá odvodiť, že ich hodnoty boli hodnotami povstania. Pointa je v tom, že ich motiváciou na účasť v Povstaní nemuselo byť vyznávanie spoločných hodnôt, ale v rámci ich interpretácie mohlo celkom dobre ísť o krátku zastávku na ceste ku komunizmu. Na povstaní sa teda zúčastnili ľudia, ktorí nemuseli mať spoločné hodnoty, mali len jednoducho spoločného nepriateľa. A to je dosť málo, aby sa z komunistov stali demokrati.
Autor: Marek Neština
