v posledných týždňoch prevalili v Izraeli.
Jedna z poslankýň izraelského Knessetu navrhuje, aby prvorodičia povinne absolvovali kurzy rodičovstva. Že vraj veľa profesií si vyžaduje rôzne kurzy a certifikáty, tak prečo nie aj rodičia. Tento zúfalý výkrik do tmy je reakciou na strašné veci, ktoré sa v posledných týždňoch prevalili v Izraeli.
Zhodou okolností sa v priebehu pár dní do médií dostali prípady troch zavraždených detí. Všetky mali štyri roky a všetky zomreli preto, lebo svojim rodičom, respektíve nevlastným rodičom, začali byť na obtiaž. Izrael, kde je často až nepríčetná adorácia detí súčasťou národnej kultúry, je v hlbokom šoku.
Hovorí sa o zlyhaní sociálnych úradov, ktoré si nevšimli, že problémy v troch rodinách ohrozujú samotnú existenciu detí. Diskutuje sa o susedoch, ktorí síce krútili hlavami, keď videli, že niečo nie je kóšer, ale pritom aj zostali.
A hlavne nikto nevie pochopiť, čo za chorobu duše (jedna z matiek vražedkýň bola skutočne psychiatrická pacientka) to mali tí, čo vraždili len pre to, že svoje deti z objektívnych aj subjektívnych príčin nezvládali.
Výhovorky sociálnych pracovníčok o tom, že veď videli na fotkách (!), aké sú tieto deti šťastné, vyobliekané a usmievavé, sú tiež patologické. Aj týrané, zanedbané, nechcené dieťa sa vie „naštelovať“ do objektívu tak, aby vyzeralo ako z reklamy na zubnú pastu.
Tak ako v podobných prípadoch všade inde na svete, sú teraz všetci múdri. Rodinní priatelia si zrazu vybavujú násilné scény, klamstvá, zatajovanie, aj zvláštne správanie dnes už obetí vrážd. Zabité deti sa už nezdajú také bezchybné, šťastné, spokojné. Nakoniec je všetkým jasné, že to vlastne ani nemohlo dopadnúť inak.
Asi nemohlo. V systéme, kde sa až príliš slepo dôveruje inštitúciám a zabúda sa na inštinkty, kde sú celé rodiny také oddané samy sebe, že sa nepozerajú okolo seba, kde sa čudné veci považujú za súkromnú vec tých druhých a kde sa zatvárajú oči, to tak muselo byť. A platí to pre Izrael, aj pre celý svet.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
