Pravdupovediac, posledných pár rokov nemám prehľad o tom, v ktorej časti týždňa sa nachádzam a považujem to za svoj najväčší životný luxus. Spomínam si totiž na časy, keď to tak nebolo a priznám sa, že veľmi súcitím s tými, pre ktorých je piatok vyslobodením a nedeľa predtuchou pondelňajších povinností.
Neskôr som sa dostala v rámci svojho slobodného povolania do situácie, keď som úplne stratila pojem o víkendoch a sviatkoch a žila som etapu sedemdňových fušiek, ktoré sa vzájomne pospájali do dvoch polročných období prerušených letnou a zimnou dovolenkou. Aj preto som sa po rokoch pracovného kolotoča, keď som "nesvätila" ani nedeľu, rozhodla víkendy striktne venovať rodine, priateľom a záľubám.
Takže môj víkend, ktorý ideálne začína už vo štvrtok a končí v pondelok doobeda, venujem najčastejšie ničnerobeniu na rôzne spôsoby. Jediná vec, ktorou sa zaoberám veľmi intenzívne je, čo budem jesť. V ideálnom prípade s mojím mužom výdatne raňajkujeme. Keďže on je v našej domácnosti hlavný stratég pre kulinárske umenie, začíname sobotňajšie ráno bojovou poradou. A potom sa už listuje v kuchárskych knihách, nakupuje, vykladá, nakladá, strúha, šúpe, paníruje, praží, pečie, varí a rozvoniava. Sviatok pre všetky zmysly! A ak sa nebodaj v sobotu koná gastronomický seminár, ktorý s priateľmi organizujeme už viac ako desaťročie, o zábavu máme postarané. Ide totiž o možnosť vyhrať Rád varešky, ktorá je v znaleckých kruhoch najvyšším ocenením kuchárskeho snaženia. Zatiaľ sa mi ju podarilo vyhrať len raz a som na to patrične hrdá! No a v nedeľu sa zasa celá rodina radi stretneme v záhrade pod pergolou, kde grilujeme ostosesť.
No nielen jedlom je človek živý. Som vášnivý čitateľ, čítam všetko, čo mi príde pod ruku. Od divadelných bulletinov až po teoretické divadelné knihy, alebo od novín a časopisov po rôzne návody na použitie. Často sa k svojej obľúbenej beletrii dostávam až neskoro v noci, preto je v nedeľu nutné urobiť si grande matiné! Najlepšie korunované kultúrnym zážitkom v podobe filmu z kategórie off the mainstream. Mimochodom, pokazený televízor sme nahradili veľmi provizórnym riešením v podobe počítačového monitora a neskôr sme zistili, že nám vlastne vôbec nechýba, zato ušetrí kopu nervov a času.
No a potom nastáva chvíľa nedeľného obeda a obradov s ním spojených. Neskôr siesta, počas ktorej rekapitulujeme, plánujeme, investujeme alebo míňame. A hlavne stretávame rodičov, babičky, bratov, s ktorými mávame občas večernú skupinovú terapiu. Jednoducho, naše dvere zostávaju otvorené.
Najkrajšie víkendy sú však tie, keď sa nám podarí niekam vyraziť. Napríklad do Banskej Štiavnice, do Paríža, alebo na hody do Sv. Jura. Vtedy máme čas intenzívne si užívať jeden druhého a svet okolo nás. Pravidelne sa chodíme prechádzať na tie isté miesta, takže máme pocit zázemia a bezpečia. Zdravíme svojho obľúbeného vinára v obchodíku na Abesses, alebo si po návšteve Museum quartier vo Viedni zájdeme na kávičku do Chez Prune.
Po Bratislave sa paradoxne prechádzame len málokedy, pri jej neustálych premenách už nemáme pocit familiárnosti zo Starého mesta.
Posledný víkend sme strávili s priateľmi na Amalfskom pobreží neďaleko Neapola vo vile, ktorej základy postavili v pätnástom storočí. Radosť z výhľadu na more a vôňa čerstvo upečených plodov mora bola pre nás krásnym zakončením leta.
Myslím, že v živote je dôležité uvedomiť si pominuteľnosť chvíle a preto si treba každý okamih vychutnávať, lebo nič netrvá večne.
