BENÁTKY. Americkí producenti filmov známych tvorcov sa zdráhajú poskytovať svoje diela do súťaží veľkých festivalov. Prípadný úspech je síce fajn, ale návštevnosť zásadne neovplyvní. Zato neúspech môže znamenať pohromu.

Odkrývanie kostlivcov vyznelo vyumelkovane

Režisér Jonathan Demme, držiteľ Oscara za Mlčanie jahniat, na benátskom festivale odvážne predstavil svoju novú snímku Rachel Getting Married, ale reakcie publika boli prinajmenšom nejednoznačné.

Trailer k filmu Rachel Getting Married:

Filmársky zaujímavý, dobre zahraný, ale ničím nie výnimočný opis svadby v zámožnej connecticutskej rodine vyššej strednej vrstvy odkrýva kostlivcov, ktorých ukrýva v skriniach každá rodina.

Vznikol podľa debutového scenára dcéry režiséra Sydneyho Lumeta Jenny Lumetovej. Nechce kritizovať, demaskovať či zosmiešňovať, je taký odtrhnutý od reality a plný nechutnej politickej korektnosti, až popri snímkach z Iránu, Afganistanu, ale aj Brazílie či Turecka vyznieva vyumelkovane, odťažito a falošne, čo dalo benátske publikum tvorcom pocítiť dupotom, pískaním a hlasným bučaním.

Príbeh filmu je postavený na udalostiach počas jednej svadby a Demme hovorí, že sa v tom dá symbolicky odčítať stav súčasnej Ameriky. „Moja filmová rodina vyzerá ako súčasné Spojené štáty – aspoň počas prezidentskej kampane sa snažia zjednotiť.“

Kritický tón z USA bol úspešný

Kinematografiu Spojených štátov amerických tento rok zastupujú skôr kritickejšie snímky. Beloww Sea Lewel (Pod hladinou mora) režiséra Gianfranca Rosiho rozpráva o komunite dobrovoľných vydedencov, ktorí žijú v púšti dvesto kilometrov od Los Angeles - bez elektriny, bez zdravotnej starostlivosti, polície i súdov.

Iránec Amir Naderi režíroval drámu Vegas: Based on a True Story (Vegas: podľa skutočného príbehu) o robotníckej rodine, žijúcej na okraji Las Vegas, ktorá uverí podvodníkovi, že na jej pozemku sa nachádza zakopaný poklad. Vzápätí nielenže zdevastuje celú nehnuteľnosť, ale ako rodina vlastne prestane fungovať.

Obe snímky si svojou presvedčivosťou získali náročných benátskych divákov.

Uspela i francúzska režisérka Agnes Varda s dlhometrážnou úvahovo ladenou dokumentárnou autobiografiou. Osemdesiatročná filmárka hravo, s nadhľadom, ale veľmi úprimne hodnotí svoj život, tvorbu, ale i ľudí okolie a premeny nášho sveta.

Príbeh z chruščovovských čias nezaujal

Menej ako Demmeho, ale dostatočne zreteľne časť publika odmietla i symbolický a prekomplikovaný francúzsky film Wernera Schroetera Nuit de chien (Noc psa). Na rozdiel od minulých diel Posledný vlak a Gaspartum publikum s rozpakmi prijalo i novinku Alexeja Germana mladšieho Bumažnyj soldat (Papierový vojak).

German poetickým spôsobom rozpráva o lekárovi, ktorý zodpovedal za prvých sovietskych adeptov na kozmonautov a zomrel na infarkt počas Gagarinovho štartu. Príbeh z čias chruščovovského odmäku je však taký špecifický, že zahraničné publikum nezaujal.

Ceny vo všetkých súťažiach festivalu vyhlásia až v sobotu večer, no jeden z vrcholov festivalu sa udeje už dnes, keď si čestného Zlatého leva za celoživotný prínos z rúk Adriana Celentana preberie Ermanno Olmi.

Moja filmová rodina vyzerá ako súčasné Spojené štáty americké – aspoň počas prezidentskej kampane sa snažia zjednotiť.

Jonathan Demme, režisér