.
Keďže som v roku 1998 zažil partizánske vojny o odvolanie (impeachment) ako poradca Billa Clintona, mám dobrú predstavu o tom, ako sa môžu prepliesť politika a osobné životy.
A osobné životy potenciálnych prezidentov sú dôležité faktory, spolu so skúsenosťami, nápadmi, víziami a hodnotami. Ale osobné životy ich neplnoletých detí? To je trochu prisilná káva.
Hlavné médiá v utorok na každej prvej strane rozmazávali osobný život 17-ročnej dcéry Sarah Palinovej.
Za rastúcu tendenciu písať o osobných životoch detí kandidátov nemôžu výlučne novinári. Vzdelaní a majetní voliči prejavujú čoraz väčší apetít po kampani postavenej na osobnosti. V niektorých prieskumoch hodnotili osobnosť pri rozhodovaní ako dôležitejšiu než problémy a témy. Noviny a káblová televízia trend zachytili a snažia sa nasýtiť dopyt.
Kandidáti reagujú na túto vlnu záujmu písaním svojich biografií, ako aj prejavovaním väčšej ochoty pri zverovaní sa s intímnosťami. V úsilí pochváliť sa ako rodičia, dávajú do hry svoje rodiny.
Keď ľudia začali klásť v roku 2000 osobné otázky Hillary Clintonovej, mnohí poradcovia naliehali, aby predviedla Chelsea a ukázala, aké skvelé dieťa vychovala. Do tohto roku, keď sa Chelsea ako dospelá rozhodla zúčastniť na turné kampane, ju Clintonová vytrvalo odmietala vtisnúť do svetiel rámp.
Bola možno jednou z mála, kto chápal, že keď svoje dieťa jedného dňa hodíte do popredia, novinári na druhý deň začnú spovedať jeho učiteľov zo škôlky. Nie je to férové ani voči deťom (ktoré si vlastne politický život nezvolili), ani voči učiteľom.
Okolo Sarah Palinovej a jej skúseností a kvalifikácií sa vynára veľa otázok – a je len prirodzené, že tlač sa snaží vystopovať jej životný príbeh. No urobiť jej dcéru najznámejším dieťaťom v dejinách viceprezidentských kandidátov je nesprávne.
V týchto voľbách sú veľké témy od vojny a mieru cez deficit až po nájdenie dostatku energie pre ekonomiku USA. Možno je načase menej hovoriť o osobných životoch kandidátov a viac o budúcnosti našich vlastných detí.
Vzdelaní a majetní voliči prejavujú čoraz väčší apetít po kampani postavenej na osobnosti.
Autor: Mark J. Penn, New York Times
