FRANKFURT. Kým na Slovensku vláda vysiela signály o tom, čo všetko rozdá a aké rôzne podporné finančné balíky pripraví, zo sídla Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bude od budúceho roka priamo určovať, aké budú úroky na Slovensku, však prichádzajú odlišné signály.
Prezident banky Jean-Claude Trichet včera povedal, že štáty eurozóny, ktoré majú relatívne vysoké rozpočtové deficity, by mali prijať „oveľa viac ambicióznejšie a konkrétne konsolidačné opatrenia, predovšetkým na strane rozpočtových výdavkov“. To znamená, že by mali viac šetriť a reagovať tak na vysoké ceny ropy a turbulencie na finančných trhoch, ktoré už naplno zasiahli úniu a jej členov cez spomalenie ekonomického rastu a zvýšenú infláciu.
Plánovaný deficit by mal byť nižší
Medzi štáty eurozóny bude od januára patriť aj Slovensko, ktoré korunu nahradí eurom. Slovensko napriek tomu, že už niekoľko rokov úspešne znižuje deficit verejných financií, bude v eurozóne patriť medzi štáty s najvyšším rozpočtovým schodkom. Konečné výsledky rozpočtov za minulý rok hovoria jasnou rečou. Horšie ako Slovensko hospodárilo len Grécko, Francúzsko a Portugalsko. Priemer rozpočtových deficitov štátov eurozóny bol pritom vlani 0,6 percenta hrubého domáceho produktu, kým Slovensko bolo mierne nad dvoma percentami.
V zásadnom rozpore s Trichetovými vyhláseniami je však ambícia vlády minúť vyše 11 miliárd korún na takzvaný sociálny balíček bez toho, aby podobnú sumu ušetrila skresaním iných výdavkov, ako odporúča prezident ECB.
Peniaze majú ísť na zvýšenie penzií, príspevky na druhé a tretie narodené dieťa.
Zahanbiť sa nechce ani opozícia. Dzurindova SDKÚ ohlásila vlastný sociálny balík v rovnakej hodnote. Tiež však zabudla povedať, čo chce namiesto toho v rozpočte škrtnúť. Konsolidačná snaha na strane výdavkov, o ktorej hovoril Trichet, však neznamená viac míňať, ale viac šetriť.
Sociálny balík nemusí pomôcť
Varovný signál vysiela Franfurkt v čase, keď jeho analytici ohlasujú, že ekonomika eurozóny porastie budúci rok pomalšie, ako predpokladali. Ceny však majú oproti predchádzajúcim predpovediam stúpať rýchlejšie.
Spomalenie rastu eurozóny ťahajú najmä väčšie štáty, teda napríklad Nemecko. To je hlavným obchodným partnerom Slovenska. Preto je veľmi pravdepodobné, že spomalenie rastu sa môže negatívne prejaviť aj v našej ekonomike. Dodatočné rozdávanie vlády cez sociálny balík síce môže pomôcť niektorým skupinám obyvateľstva, nie je však vylúčené, že povedie k zvýšeniu inflácie, čo negatívne pocítime všetci.
