BRATISLAVA. Časy, keď bol v poslednom štvrťroku 2007 hrubý domáci produkt na úrovni 14,3 percenta, sú asi preč. „Spomalenie ekonomiky je zákonitý a očakávaný proces,“ povedal ekonóm Pavol Kárász. Podľa neho ide o cyklický vývoj. Pričom vrchol bol v minulom roku.
Prispieť k zníženiu dynamiky rastu mohla aj hypotekárna kríza v USA, ktorá mala značný vplyv na niektoré západné štáty Európskej únie a následne aj na Slovensko.
„Pokles dynamiky rastu je v prvom rade daný tým, že Slovensko je otvorená ekonomika,“ povedal generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu František Bernadič. Keď podľa neho v celej únii dochádza k poklesu dynamiky rastu HDP, Slovensko ťažko môže byť výnimkou.
Autá Slovensko neohrozujú
Vplyv hypotekárnej krízy však na Slovensko nedopadá v zásadnej miere. „Mohlo by sa tak stať, ak by Spojené štáty ohlásili recesiu. Ak sa jej nevyhnú, je to zlá správa aj pre nás,“ povedal analytik Allianz DSS Mário Blaščák. Problémom by sa potom mohla stať koncentrácia automobilového priemyslu na Slovensku. Už teraz je v Európe pokles výroby v automobilovom priemysle o štyri percentá.
Na upokojenie situácie hovorca PSA Peugeot Citroen Peter Švec hovorí: „Trnavská automobilka zvyšuje výrobu vozidiel počas tohto roka o viac ako desať percent na odhadovaných 200-tisíc vozidiel. Vrcholia tiež prípravy na budúcoročné spustenie sériovej výroby nového modelu Citroën C3 Picasso.“
Americká hypotekárna kríza neohrozila a ani v budúcnosti by nemala ohroziť ďalšiu automobilku, žilinskú Kiu.
„Nemalo by nás to výrazne ovplyvniť. Hoci 98 percent produkcie vyvážame. Hlavný pokles produkcie je u automobilov vyššej triedy. Naša spoločnosť vyrába Kiu Ceed, ktorá je automobilom nižšej strednej triedy,“ povedal hovorca spoločnosti Dušan Dvořák.
Znížený zahraničný dopyt však bol do určitej miery príčinou spomalenia ekonomiky. „Predpokladáme, že pod nižší vývoz sa mohol podpísať znížený dopyt z krajín eurozóny. Naopak, dovozy boli pravdepodobne ovplyvnené tak dovozom investičných tovarov, ako aj drahšou ropou a dovozmi strategických surovín,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Na celkovej tvorbe HDP sa podieľal aj rast produktivity práce a zároveň sa zvýšila aj zamestnanosť. Na jar pracovalo 2, 2 milióna osôb. Ďalej klesala aj nezamestnanosť – atakuje hranicu desiatich percent.
Z dna na vrchol
Včerajšie štatistiky však mohli prekvapiť zdravotníkov. Zdravotnícki pracovníci sa podľa nich výraznejšie priblížili svojimi platmi k priemernej mzde v hospodárstve. Ich platy totiž podľa Štatistického úradu rástli najviac zo všetkých odvetví, až o 14,1 percenta. V druhom kvartáli tohto roka sa ich priemerná mzda vyšplhala na 18 856 korún (625,90 eura). Zaostávajú tak za priemerom len o zhruba 2600 korún (86,30 eura), keďže priemerná mzda v druhom štvrťroku bola 21 459 korún (712,31 eura). Reálne mzdy stúpli o 4,8 percenta.
Ekonóm Pavol Kárász mzdový nárast zdravotníkov vysvetľuje rumunským príkladom: „Rumunsko bolo veľmi zaostalé. Keď chce dobiehať, musí rýchlo rásť. Týka sa to aj miezd našich zdravotníkov.“
Rumunsko bolo v druhom štvrťroku v EÚ lídrom. Predbehlo aj Slovensko a usadilo sa na prvom mieste v hospodárskom raste.
