BRATISLAVA. Aj po správe Národnej banky Slovenska, ktorá mala objasniť, čo sa dialo na devízovom trhu pred zverejnením nového úradného kurzu, zostávajú niektoré otázky nezodpovedané. Nie je napríklad stále jasné, prečo niektorí obchodníci obchodovali s korunou a eurom na poslednú chvíľu v nezvyčajne veľkých objemoch.
Koruna sa revalvovala na úroveň 30,126 koruny za euro v stredu 28. mája v nočných hodinách. Koruna otvárala v tento deň na úrovni 31,100 koruny za euro, no už zhruba po hodine sa posilnila o 30 halierov. Počas dňa sa dostala až na úroveň 30,650 koruny za euro. Viacerí devízoví obchodníci nám povedali, že niektorí hráči museli obchodovať s korunou na základe dôverných informácií.
Národná banka (NBS) dospela v správe k záveru, že sa nezistili „relevantné dôkazy o zneužití dôvernej informácie“.
„Správa má svoje jasné závery. Inú odpoveď neviem dať,“ povedal guvernér NBS Ivan Šramko.
Finančný parlamentný výbor správu včera odsúhlasil. Proti boli opoziční členovia výboru.
Rozdielne závery
Poslanec SDKÚ Ivan Mikloš tvrdí, že Národná banka sa nepokúsila urobiť to, čo mohla. Správa podľa neho potvrdila, že v stredu sa s korunou obchodovalo vo veľkých objemoch, no chýbajú dôvody, prečo to tak bolo. „Túto správu považujem za absolútne nedostatočnú,“ povedal Mikloš.
NBS v správe priznala, že z predložených informácií identifikovala banky a klientov, ktoré v tom čase urobili neobvyklý objem obchodov. „Vo vybraných bankách sa uskutočnil potom dohľad na mieste,“ uvádza sa v správe. O ktoré banky ide, správa nehovorí.
Minister financií Ján Počiatek vylúčil, že by niekto 28. mája obchodoval na základe dôvernej informácie. „Jednoznačne nedošlo k úniku informácií. Všetky podozrenia sú vykonštruované,“ povedal Počiatek.
Jedenásť otázok
Podľa Mikloša správa centrálnej banky odpovedá len na niektoré otázky, ktoré jej položil.
Správa napríklad potvrdila, že Národná banka nebola 28. mája na devízovom trhu aktívna. S eurom a korunou teda obchodovali len súkromné subjekty.
Mikloš postrehol aj to, že niekoľko dní pred 28. májom chýbali také verejné vyhlásenia, ktoré by mohli presvedčiť obchodníkov, že majú práve vtedy obchodovať s korunou a eurom. „Aký bol teda iný dôvod na obchody, ak nie únik dôverných informácií,“ pýta sa Mikloš.
V správe chýba informácia o obchodovaní J&T banky a Poštovej banky s eurom a korunou počas májových dní a o tom, koľko na týchto obchodoch zarobili. Tieto subjekty sú podľa Mikloša v celej kauze podozrivé. Rovnako tam nie sú informácie o obchodovaní českých bánk so zahraničnými.
Guvernér Šramko včera pripustil, že správa odpovedá len na štyri otázky a na ďalšie dve čiastočne. „Na ďalších päť otázok som neodpovedal, lebo by som porušil zákon,“ povedal Šramko.
Rozdielne termíny
Nejasné je aj to, kedy bola známa informácia o hodnote nového oficiálneho kurzu.
Mikloš tvrdí, že k dohode o novom úradnom kurze došlo v utorok 27. mája večer. „Nová centrálna parita koruny bola síce formálne schválená až večer 28. mája, no už deň predtým bola dohodnutá jej neformálna úroveň – 30,126 koruny za euro,“ hovorí Mikloš.
Počiatek nesúhlasí. Informácie podľa neho objektívne neexistovali do 28. mája poobedia. Správa podľa neho jasne povedala, že dohoda o novom úradnom kurze bola dosiahnutá 28. mája poobede.
Minister financií Miklošovi odkázal, aby sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní.
Mikloš nevylúčil, že tak urobí po tom, ako sa správou bude zaoberať parlamentné plénum.
Marianna Onuferová © SME
Nezodpovedané otázky
Aké aktívne boli na devízovom trhu české banky a Poštová banka v jednotlivých májových dňoch? Aká časť obchodov českých bánk (napr. Citibank a ING) bola robená na účet J&T banky?
Koľko zarobili na obchodoch na devízovom trhu v máji J&T banka a Poštová banka, resp. ich klienti?
Existujú na základe obchodovania na devízovom trhu pred prvou revalváciou centrálnej parity 16. marca 2007 podozrenia z úniku dôverných informácií?
