Vo svete sú uznávanou kapelou, no na rozdiel od iných hviezd, ktoré sa krajinám mimo EÚ oblúkom vyhnú, Trans-Global Underground koncertovali vo východnej Európe aj na Slovensku už párkrát. Prešli Maďarsko, Rumunsko, kde hrali v priestoroch podobných školskej telocvični, a prednedávnom boli hlavnou hviezdou bratislavskej tanečnej Spring party.

Londýnska formácia TGU je produktom tohto multikultúrneho mesta - miešanie národností, hudobných vplyvov a nástrojov a nad tým všetkým láska k tanečnej hudbe. Kritici v ich muzike objavili inšpirácie indickej hudby, reggae, bhangra, komunitnej politiky, undergroundového umenia a popu osemdesiatych rokov.

TGU naživo propagujú svoj najnovší album Yes Boss Food Corner (Universal Music). Oproti doterajšej tvorbe trochu pritvrdili, no stále ostávajú tou hypnotickou kapelou, hrajúcou v tranze.

Členovia TGU sú odvšadiaľ - Británia, India, Pakistan, ostrovy v Tichomorí. V každej krajine, v ktorej hrajú, sa snažia popri presúvaní sa po hoteloch nájsť aj miestnu pôvodnú hudbu. V Maďarsku spolupracovali s cigánskou kapelou, ktorú prepojili s dídžejským vystúpením.

Zvláštny názov novej platne je jednoducho meno reštaurácie. Hovorí Tim Whelan, s ktorým sme sa porozprávali o hudbe TGU: „Je to taký náš kútik, kam chodíme jesť. Tamojšie jedlá v sebe skrývajú množstvo zvláštnych a neznámych chutí a taký je aj náš album. Najvýraznejšie asi znie indická hudba, vďaka našej sitaristke Sheeme Mukherjee, ale to naozaj nie je všetko. Podarilo sa nám zladiť najrozličnejšie zvuky dokopy.“ Kapela istý čas spolupracovala so sólovou speváčkou Natachou Atlas, ešte na predošlej platni nahrala tri piesne, no ďalšia spolupráca už nebude - každý šiel po svojom.

TGU dlho odmietali pripustiť, že niekedy existovalo niečo ako world music. Dnešnej novej vlne popularity world alebo etno music sa nebránia. Tim: „To je v poriadku. Dnes využíva prvky etno hudby kadejaká komerčná hviezda, lebo je to tento mesiac v móde. A potom bude v móde niečo iné.“ Aj samotní členovia TGU hrávali v minulosti kadečo iné. „Džez, kalypso, karibské rytmy,“ hovorí Coleridge, „ale hrával som aj v punkových kapelách.“ TGU chce dnes znieť melodickejšie: „Do čudesných zvukov chceme vkladať hudbu. Ťažko teraz povedať, ešte sme to totiž nepočuli,“ vtipkuje Tim. Zvuky vyliezajú z nástrojov, ktorých mená obyčajný človek nikdy nepočul. Zo všemožných inštrumentov vraj ešte nezvládli hru na akejsi dlhočiznej píšťale.

Kapela, o ktorej sa hovorí, že spomalila hip-hop a zrýchlila dub, je - ako to býva - uznávanejšia vo svete ako doma. Aspoň ju môžete stretnúť na nejakom z letných festivalov.

DENISA VOLOŠČUKOVÁ