NIŽNÁ MYŠĽA. Päť šperkov vyrobených z rýdzeho zlata približne pred 3500 rokmi našli počas tohtoročnej archeologickej sezóny v Nižnej Myšli (okr. Košice). Mimoriadne cenný nález potvrdzuje význam opevnenej osady na kopci Várheď pri sútoku riek Hornád a Olšava v dobe bronzovej.
Zlato medzi odpadkami
Na rozdiel od zlatých šperkov, ktoré našli v minulosti v hroboch, poklad ležal ukrytý v jame, ktorú obyvatelia osady používali na odpad.
Podľa archeológa Ladislava Olexu z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV sa šperkár zrejme snažil ukryť zlato pred rabujúcimi nepriateľmi.
„Tohto roku sa nám podarilo získať dôkazy o náhlom zániku osady. Našli sme pozostatky obydlí, ktoré svedčia o ničivom požiari. Zdá sa, že osada bola vyplienená. Azda to bol dôvod, prečo zlato napochytro ukryli medzi odpadom,“ myslí si Olexa.
Zlaté drôty stočené do špirál s celkovou hmotnosťou 60 gramov zrejme slúžili ako ozdoby do vlasov. Podobné našli v Maďarsku.
Šperkárska dielňa
Okrem pokladu archeológovia objavili aj formy na odlievanie zlata, ktoré potvrdzujú existenciu šperkárskej dielne na území dnešného východného Slovenska už pred 3500 rokmi. „V minulosti sme našli viacero zlatých šperkov. Nález foriem však svedčí o tom, že neboli do Nižnej Myšle importované, ale priamo tu ich aj vyrábali. Využívali lokálne zdroje zlata z neďalekého ložiska pri súčasnej maďarskej obci Telkibánya,“ tvrdí archeológ, ktorý na systematickom výskume v Nižnej Myšli pracuje 32 rokov.
Archeológovia tohto roku vykopali aj množstvo neporušených hlinených nádob s jedinečnou výzdobou a ďalšie úžitkové predmety, ktoré svedčia o výnimočnej remeselnej zručnosti obyvateľov. V odpadových jamách našli aj množstvo kostí z voľne žijúcich i domestifikovaných zvierat. Tie sú dôkazom pestrosti stravy miestnych ľudí.
Centrum civilizácie
Počas 32 rokov našli archeológovia v Nižnej Myšli pohrebisko s viac ako 800 hrobmi, pozostatky desiatok obydlí i opevnenia. Tohto roku k výnimočným poznatkom pribudli ďalšie.
„Snom každého archeológa je nájsť zlatý poklad. Ten je len čerešničkou na torte,“ hovorí Olexa. Oveľa väčší význam má preňho tohtoročný objav zvyškov obydlí, hradieb a vstupnej brány.
„Získali sme komplexnejší obraz o architektonickom riešení príbytkov a opevnení, o urbanistickom členení osady. Od hypotéz sa dostávame stále bližšie k reálnej podobe osady, ktorá bola v čase existencie gréckych Mykén či Egyptskej ríše významným remeselným, obchodným, duchovným i vojenským centrom Karpatskej kotliny.“
 |
