BRUSEL. Európska únia pohrozila, že zastaví rokovania o strategickom partnerstve s Moskvou, ak Rusko nestiahne z Gruzínska svojich vojakov. Šéfovia európskych vlád na mimoriadnom stretnutí tiež odsúdili, že Rusi uznali nezávislosť Južného Osetska a Abcházska.
V predbežnom záverečnom texte sa však neobjavila zmienka o sankciách voči Rusku. Presadzovali ich pobaltské štáty, Poľsko i Veľká Británia. Mäkší prístup zastávali Nemci, Francúzi a Taliani. Tvrdili, že Európa nemôže dopustiť novú etapu studenej vojny a prvoradé je udržať s Ruskom dialóg. Ku krajinám s mäkším postojom k Rusku sa zaradilo aj Slovensko.
„Európska rada vyjadrila hlboké znepokojenie z konfliktu, ktorý vypukol v Gruzínsku a viedol k násiliu a neprimeranej reakcii Ruska,“ píše sa v záveroch summitu, ktoré zvolalo Francúzsko ako predsedajúca krajina spolku. Prezident Nicolas Sarkozy pocestuje so šéfom Európskej komisie na budúci týždeň do Moskvy, aby rokoval o napĺňaní mierového plánu.
VIDEO: Gruzínci protestujú
Veľmoci na križovatke
„Toto stretnutie nebolo namierené proti Rusku, ale treba reagovať na neadekvátnu reakciu v Gruzínsku, ktorá nás znepokojila. Čo vlastne Rusko chce?“ pýtal sa Sarkozy. Podľa spoločného stanoviska lídrov 27 štátov sú vzťahy Európy s Ruskom na križovatke. Ako sa budú ďalej vyvíjať, ukáže nasledujúce správanie Moskvy a novembrový summit EÚ-Rusko vo francúzskom Nice.
Európa však nemá žiadny záujem o obnovenie studenej vojny a dialóg s Moskvou bude pokračovať. „Na svete máme dosť konfliktov a nechceme k nim pridávať ďalšie,“ hovoril francúzsky prezident.
Tvrdý trest neprešiel
Spoločnému stanovisku predchádzala štvorhodinová diskusia, v ktorej Poľsko a pobaltské krajiny žiadali zavedenie sankcií proti Rusku.
„Vo svetle ruských činov by sme mali prerušiť rokovania týkajúce sa Dohody o partnerstve a spolupráci,“ priklonil sa na ich stranu aj britský premiér Gordon Brown.
Tento bod sa nakoniec objavil aj v záveroch summitu a Brusel rokovania zastavil až dovtedy, kým sa ruské vojská nestiahnu na pozície, kde boli pred 7. augustom. „Ak nebude stiahnutie vojakov rešpektované, všetky stretnutia o dohode o partnerstve zastavíme,“ povedal šéf komisie José Barroso.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej už Rusko signalizovalo, že je pripravené stiahnuť vojakov na pozície, v ktorých boli pred vypuknutím konfliktu. Prezident Dmitrij Medvedev to mal potvrdiť priamo francúzskemu prezidentovi počas nedeľného telefonického rozhovoru.
Slovensko netlačilo
Miernejšiu reakciu proti Moskve razil Paríž, Berlín a Rím. Argumentovali tým, že únia nesmie prerušiť vzťahy a pripomínali, že Rusko je strategickou krajinou na rozsiahle dodávky ropy a zemného plynu do Európy. Aj Slovensko podľa premiéra Roberta Fica presadzovalo mäkší postup proti Rusku.
Fico po summite povedal, že by uprednostnil, keby sa v záveroch objavila aj kritika Gruzínska. „Privítal by som, keby sa viac zdôrazňovala negatívna úloha Gruzínska v tomto konflikte, najmä pokiaľ ide o provokácie,“ povedal premiér. Svoj názor sa počas rokovania premiérov ani nepokúšal presadiť. „Čím menej zmien, tým bola väčšia pravdepodobnosť, že sa na texte lídri dohodnú,“ tvrdil.
K nezávislosti dvoch provincií má Slovensko podľa premiéra Roberta Fica rovnaký postoj ako v prípade Kosova.
„Slovensko neuznalo Kosovo. Budem sa pozerať priamo do očí každému v Európskej rade, keď budú rozprávať o územnej celistvosti a integrite Gruzínska.“
Únia sa zaoberala aj situáciou v Gruzínsku a zaviazala sa, že do postihnutých oblastí pošle humanitárnu pomoc a ďalšie peniaze na rekonštrukciu krajiny. Dodržiavanie mieru v regióne by mala kontrolovať misia európskych pozorovateľov.
Autor: Z Bruselu od nášho redaktora Štefana Hudeca
