LOBITO. V piatok večer sa pred čerpacou stanicou v angolskom prístavnom meste Lobito zhromažďujú autá a mopedy. Ľudia chcú natankovať na víkend. Rozčúlené trúbenie, ktoré sa po niekoľkých minútach ozve, jasne oznamuje - na čerpacích staniciach opäť chýba benzín. „Predávame milióny barelov ropy do Číny a Spojených štátov, ale nemáme dosť na to, aby sme naplnili vlastné nádrže,“ hovorí miestny podnikateľ David Boio reportérovi Reuters.
Do juhoafrickej krajiny, ktorá sa v roku 2002 vymanila z 27 rokov trvajúcej občianskej vojny, sa po upokojení politickej situácie hrnú investície ropných spoločností. Z krajiny sa v priebehu niekoľkých rokov stal najväčší vývozca ropy v regióne. Napriek tomu však nedokáže uspokojiť domácu spotrebu. Je to len jeden z mnohých problémov, ktoré ľudí aj politikov trápia pred voľbami. Tie sú naplánované na piateho septembra.
Ďalší problém predstavuje fakt, že krajina len za posledný rok zarobila na predaji ropy približne 41 miliárd dolárov (približne 820 miliárd korún) a aj napriek tomu žijú dve tretiny jej obyvateľov z menej ako dvoch dolárov na deň. Analýzy tvrdia, že za neschopnosťou vyriešiť problém chudoby sa skrýva korupcia.
Zo štátnej pokladnice údajne zmizli v posledných rokoch miliardy ropných dolárov, a to aj napriek tomu, že podľa Svetovej banky sa transparentnosť vlády pri zaobchádzaní s peniazmi zlepšuje.
Ropné firmy chcú status quo
Napriek všetkým problémom je pravdepodobné, že prvé celoštátne voľby od konca občianskej vojny opäť vyhrá Hnutie za oslobodenie Angoly (MPLA). Strana je pri moci od roku 1975, keď Angola vyhlásila nezávislosť od Portugalska. Hlavná opozičná strana, Národný zväz za úplnú nezávislosť Angoly (UNITA), sľubuje voličom, že príjmy z predaja ropy použije na obnovu zničeného poľnohospodárstva. Zachovanie súčasného stavu, teda pokračovanie vlády strany MPLA, je v záujme ropných spoločností, ktoré majú strach, že politické zmeny by mohli ohroziť stabilitu v krajine. „Ropné spoločnosti chcú stabilitu a prístup k ropným rezervám. Očakávané víťazstvo MPLA im vyhovuje,“ povedal vedúci africkej sekcie londýnskeho think-tanku Chatam House Alex Vines. Rovnaký názor majú aj miestni analytici. „Starajú sa len o to, aby sa situácia nezmenila,“ tvrdí Vika Cambulo, profesor sociológie na Univerzite Agostinha Neta. „MPLA musí vyhrať,“ povedal aj jeden z pracovníkov ropnej spoločnosti pri popíjaní v bare luxusného hotela v centre hlavného mesta Luanda. Predstavil sa len ako Joe, keďže ropné spoločnosti sa k politickému dianiu v krajine nechcú oficiálne vyjadrovať.
Chatrče bez prúdu a vody
Aj napriek ohromnému bohatstvu prúdiacemu z ropného biznisu žije približne päť miliónov Angolčanov, teda takmer tretina z celkového počtu obyvateľov krajiny, v chatrčiach okolo hlavného mesta. Nemajú prístup k elektrine ani k pitnej vode. Štátu sa už roky nedarí získať investorov pre výstavbu rafinérie, ktorá by z miestnych zásob surovej ropy vyrobila dosť benzínu na to, aby pokryla domácu spotrebu. Rafinérske spoločnosti sa viac zaujímajú o získanie ťažobného povolenia na niektorom z pobrežných ložísk. Investície do miestnej infraštruktúry ich nelákajú.
Angola v súčasnosti produkuje približne dva milióny barelov ropy denne a súperí s Nigériou o post najväčšieho vývozcu ropy v Afrike. Krajina je najväčším dodávateľom tejto suroviny do Číny a šiestym najväčším dodávateľom do Spojených štátov. Ropa tvorí približne 90 percent z celkového exportu krajiny. Ložiská štátu, ktorý pred rokom a pol vstúpil do OPEC-u, by podľa odhadov mohli skrývať takmer jedenásť a pol miliardy barelov ropy.
„Dúfam len, že sa voľby rýchlo skončia a všetci sa budeme môcť vrátiť k normálnemu biznisu,“ zhrnul postoj ropných spoločností k situácii Joe.
