BRATISLAVA. Najvýstižnejšou charakteristikou tohtoročného leta je jeho premenlivosť. Tá je podľa klimatológa Milana Lapina typická pre letné počasie v podnebí, v ktorom sa Slovensko nachádza. Ľudia si však za posledné roky zvykli na stabilné letá s vysokou teplotou.
„Normálne leto u nás je premenlivé s teplejšími a chladnejšími obdobiami a s častými zrážkami,“ vysvetľuje klimatológ. Preto podľa neho bolo tohtoročné leto z hľadiska premenlivosti normálne, ale z hľadiska teploty veľmi teplé.
Teplo v prvej desiatke
Leto prišlo tento rok predčasne. Meteorológ Peter Jurčovič tvrdí, že už pred svojim astronomickým júnovým začiatkom. „V Bratislave bolo 28. mája 30 stupňov Celzia,“ hovorí Jurčovič. To sa už považuje za tropický deň.
Dní s teplotami nad 30 stupňov, ale aj letných s teplotami nad 25 stupňov Celzia bolo tento rok viac, ako zvyčajne. Podľa Lapina bolo toto leto piate až šieste najteplejšie od roku 1851, odkedy sa dajú s určitosťou doložiť merania teploty. Teplejšie letá boli podľa neho v rokoch 1992, 1994, 2003 a 2007. „Vďaka tomu, že si ich ľudia pamätajú, považujú toto leto za chladnejšie,“ vysvetľuje klimatológ.
Jeho tvrdenie podporuje aj priemerná teplota tohtoročného leta, ktorú pre Hurbanovo Lapin predpovedal už začiatkom júla na 21 stupňov. Inde na Slovensku to môže byť o čosi menej. Napriek tomu to leto radí do kategórie veľmi teplých.
Nadpriemerne teplé, v porovnaní s dňami, boli tento rok aj noci.
„Nočné teploty v porovnaní s dlhodobým priemerom sa oteplili viac ako denné,“ objasňuje klimatológ.
Medard sa vypršal do sýtosti
Premenlivosť počasia sa ukázala už na začiatku júna, keď sa po vysokých teplotách zhruba od 6. júna s príchodom Medarda ochladilo. „Tento rok sa naplnila pranostika o Medardovi,“ hovorí Jurčovič. Podľa neho daždivé a chladné počasie pokračovalo aj po pomyselnom 40. dni, keď by mali dažde prestať. Bolo to zjavné najmä v júli, keď pršalo často a úhrny zrážok výdatne dvíhali najmä extrémne búrky. Napríklad v Košiciach za niekoľko hodín napršalo až 85 mm zrážok.
Podobne Lapin pripomína, že v júli napršalo v Tatrách a na viacerých miestach vyše 250 milimetrov zrážok. Veľká oblačnosť a množstvo zrážok sa tento rok podpísali aj pod povodne na severe a východe Slovenska. Tohtoročné záplavy napriek tomu, že spôsobili veľké škody, však klimatológ nepovažuje za výnimočné. Podľa neho k nim na Slovensku dochádza takmer každý rok.
Časté pršanie nie je pre naše podnebie v lete nič netypické. Okrem toho sa podľa klimatológa veľké množstvo zrážok vďaka vysokým teplotám následne vyparilo.
Suchý august
Pršalo najmä v júli, august bol naopak podľa Jurčoviča rekordne suchý. Napríklad v Bratislave spadlo do 24. augusta iba 16 mm zrážok, čím sa tento mesiac vyrovnáva augustu z roku 2003. Obdobná situácia bola na väčšine územia. Astronomické leto sa končí 31. augusta.
Leto 2008
piate až šieste najteplejšie leto od roku 1851
začalo sa už v máji
priemerná teplota leta cca 21 stupňov Celzia (historický priemer pre naše územie 19 stupňov Celzia)
nadpriemerne teplé noci
extrémne búrky: Košice 85 mm zrážok
rekordne suchý august: Bratislava: iba 16 mm zrážok