HAAG, BRATISLAVA. Bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič sa včera po druhýkrát postavil pred súdny tribunál v Haagu. O živý prenos z pojednávania prejavilo záujem viac než sto televízií. Karadžič však pre ne nepripravil žiadne prekvapenie. Prišiel ako pred mesiacom v decentnom obleku, nahladko oholený a s pohŕdavým výrazom v tvári.
Súdne pojednávanie Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) začal sudca Iain Bonomy, ktorý nahradil Holanďana Alphonsa Orieho. Karadžič totiž namietal, že Orie je proti nemu zaujatý.
K vine sa nevyjadril
Bosnianskosrbský predák sa odmietol vyjadriť k svojej vine či nevine v prípade jedenástich obvinení z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Sudca podľa pravidiel tribunálu v jeho mene do spisu zapísal, že sa cíti nevinný vo všetkých bodoch obžaloby.
„Môžem vás vziať za slovo?“ opýtal sa sudcu Karadžič, ktorý využil situáciu, keď sudca musel slovo „nevinný“ povedať namiesto neho. Karadžič, ktorý sa trinásť rokov ukrýval pod falošným menom v Belehrade, označil tribunál za „súd NATO“, ktorý ho chce zlikvidovať. „Ja som prestal používať falošné meno, preto si myslím, že by tak mali urobiť všetky strany,“ citovala ho BBC.
Bývalý prezident Republiky srbskej v Bosne považuje celý proces za ilegálny. Tvrdí, že bývalý americký vyjednávač Richard Holbrooke mu údajne pred desiatimi rokmi sľúbil imunitu, ak sa stiahne z politického a verejného života.
Karadžič sa opäť dostavil na súd bez právnikov a potvrdil svoj zámer, že sa bude obhajovať sám. „Ešte som si nezostavil tím svojich právnych pomocníkov,“ povedal pred súdom.
Odmietol, aby mu bola prečítaná obžaloba, ktorú súd vypracoval ešte v roku 2000. Stále čaká na novú verziu obžaloby.
Ani v tej však nebudú chýbať obvinenia z triapolročného ostreľovania Sarajeva a z masakry takmer 8000 moslimov v Srebrenici.
Obžaloba hovorí, že Karadžič vedel o zločinoch, ktoré páchali bosnianskosrbské jednotky a napriek tomu im nezabránil.
Obavy z naťahovania súdu
Karadžič by mal opäť pred tribunál predstúpiť 17. septembra. Samotný súd sa začne začiatkom budúceho roku po dokončení procedurálnych príprav. Sudca chce urýchliť proces, aby sa vyhol jeho naťahovaniu ako v prípade Slobodana Miloševiča.
„Je zjavné, že vojnový vodca bosnianskych Srbov založí svoju obhajobu, podobne ako Miloševič, na ideologických a nie právnych základoch,“ povedal agentúre Reuters bosniansky analytik Gojko Berič. Bývalý prezident Juhoslávie Slobodan Miloševič zomrel v roku 2006 vo väzení ešte pred vynesením rozsudku.
Najzávažnejšie obvinenia
Nariadil obliehanie a ostreľovanie Sarajeva, pri ktorom zahynulo 12tisíc civilistov.
Údajne stojí za masakrou 8000 bosnianskych moslimov v roku 1995 v Srebrenici.
Nariadil prenasledovanie a represie voči bosnianskym a chorvátskym politickým lídrom, intelektuálom a umelcom.
Nezákonne deportoval a presťahoval civilistov pre etnickú a náboženskú príslušnosť.
