BRATISLAVA. Politici vládnej koalície často vyzývajú verejnosť, aby bola hrdá na vlastné dejiny. Aj ich včerajšie vystúpenia pri príležitosti 64. výročia SNP však ukázali, že sa v ich výklade mýlia, alebo ich interpretujú tak, ako sa im to hodí.
Premiér Robert Fico (Smer) napríklad povedal, že komunista Gustáv Husák bol „špičkovým lídrom" povstania.
Premiér podľa historika Milana Zemka zveličuje. „Husák bol jednou z vedúcich osobností, ale určite nie špičkový líder SNP." V čase vypuknutia povstania nebol ani v jeho centre, v Banskej Bystrici, do odboja sa zapojil až neskôr.
Fico síce pri hodnotení SNP spomenul aj lídrov občianskeho odboja, o armáde, ktorá nemala s komunistami nič spoločné, sa však nezmienil. „Ukazuje sa, že tradícia zvýrazňovania úlohy ľavice v povstaní je stále živá, hoci nezodpovedá realite. Bez armády by pritom žiadne SNP nebolo," pripomína Zemko.
Fico nevyzdvihol komunistického politika prvýkrát. Pochvalne sa už vyjadril o Vladimírovi Clementisovi aj Alexandrovi Dubčekovi. „Zrejme je to tým, že v jeho okolí je silná skupina bývalých členov SDĽ, ktorí vytvárajú takúto atmosféru. Napokon, aj on sám je pôvodom komunista a člen SDĽ," hovorí Zemko.
Podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS) zase povedala, že Slováci povstali proti „fašistom, okupantom, ktorí tu vraždili", hoci Slovensko bolo nemeckými jednotkami „natvrdo" okupované až po vypuknutí SNP.
Sporia sa aj historici
Rýchly koniec Slovenského národného povstania zrejme spôsobil aj Stalin, ktorý nemal záujem, aby bolo úspešné. Túto tézu, ktorá je v rozpore s doterajším výkladom SNP, ale najmä úlohou Sovietskeho zväzu v ňom, presadzuje historik Martin Lacko z Ústavu pamäti národa (ÚPN).
„Stalinovi prekážalo povstalecké vedenie armády aj domáci nekomunistický odboj, ktoré nemal pod kontrolou. Navyše ich vnímal ako ideologických protivníkov,“ povedal SME Lacko.
Pôvodný plán povstania počítal s tým, že keď dosiahne Červená armáda Krakov, otvoria sa karpatské priesmyky a na Slovensku sa uskutoční vojensko-politický prevrat.
Tento plán sa dostal začiatkom augusta 1944 aj do Moskvy. „Sovieti však vôbec nereagovali, pričom ich partizáni začali okamžite po svojom vysadení deštrukčnú činnosť,“ hovorí Lacko.
Podľa neho to robili úmyselne, aby urýchlili nacistickú okupáciu Slovenska a tým aj porážku domáceho nekomunistického odboja. „Sovieti neverili povstaleckému vedeniu armády, ktoré považovali za buržoáziu. Jednoducho sem chceli prísť ako osloboditelia.“
František Cséfalvay z Vojenského historického ústavu však pripomína, že v archívoch sa zatiaľ nenašiel dokument, ktorý by potvrdil Lackove slová. „Pokiaľ ide o Stalinove záujmy a SNP, ide len o dohady.“
Slovenský zázrak
Nemci porazili SNP napriek tomu, že povstalcov bolo na fronte dva až trikrát viac. Podľa Lacka to bolo najmä lepším technickým vybavením nemeckej armády, ale aj nejednotnosťou slovenských vojenských špičiek.
„Na slovenské pomery je úspech už to, že sa SNP vôbec zorganizovalo. V rámci krajín, ktoré ovládli nacisti, sme totiž mali veľmi špecifické a relatívne prijateľné postavenie, čo vplývalo aj na mieru antinacistického odhodlania. “
Do leta 1944 neboli na Slovensku ani také represálie ako v Poľsku, v Juhoslávii či na Ukrajine. „Proti povstaniu sa navyše postavil prezident Tiso, ktorý mal medzi ľuďmi veľkú autoritu,“ myslí si Lacko.
Podľa neho sa do povstania dobrovoľne zapojili najmä dôstojníci, ktorí slúžili na strednom Slovensku. „Väčšina vojakov sa tam dostala na základe mobilizačného rozkazu.“
Cséfalvay však tvrdí, že na povstaleckom území „prevládalo nadšenie, pocit, že niečo sa má zmeniť“. „Je pravda, že SNP nebolo celonárodnou akciou, z hľadiska stanoveného cieľa, ktorým bola porážka fašizmu, však splnilo svoj účel.“
Mýty a realita
Podľa Lacka sa dlho idealizoval aj obraz partizánov. „Partizáni pritom popravili okolo 1500 civilov, predovšetkým slovenských Nemcov.“ Cséfalvay súhlasí, že najmä pred rokom 1989 sa o partizánskych excesoch vôbec nediskutovalo. „Samozrejme, že sa stali aj veľmi smutné veci, z celkového hľadiska je však SNP udalosťou veľkého významu.“
Cséfalvay je presvedčený, že partizánske hnutie malo význam najmä na začiatku SNP. „Nebyť partizánov, možno by do toho nešlo ani toľko dobrovoľníkov. Vniesli do toho entuziazmus, pridali sa mladí ľudia, robotníci.“
Lacko považuje za mýtus aj tvrdenie, že SNP rozhodlo o obnovení ČSR a zaradení Slovenska na stranu víťazov. „O obnovení Československa rozhodli veľmoci už v rokoch 1942 – 1943 s tým, že Slovensko sa stane súčasťou víťazného štátu.“
Cséfalvay s marginalizáciou významu SNP nesúhlasí. „Išlo o druhé najdlhšie ozbrojené povstanie v priebehu druhej svetovej vojny. Dôležitý bol aj politický aspekt – Slovensko ukázalo, že si chce vybojovať slobodu vlastnými silami, čo bol vážny signál aj do budúcich rokovaní s Benešom.“
Chronológia SNP
28. augusta – partizáni vystrieľali 32-člennú nemeckú jednotku, ktorá sa vracala z Rumunska.
29. augusta – nemecké vojská začali obsadzovať Slovensko. Veliteľ Ján Golian dal signál na začatie povstania.
31. augusta – Nemci odzbrojili dve slovenské divízie na východnom Slovensku.
8. septembra– Červená armáda spolu s 1. čs. armádnym zborom začala Karpatsko-dukliansku operáciu.
19. septembra – začal sa masový odsun slovenských Nemcov zo Slovenska.
27. októbra – padla Banská Bystrica. Velenie povstania nariadilo presun do hôr a prechod na partizánsky spôsob boja.
Povstalecká spojka: mladých to už nezaujíma
Predseda Združenia partizánov je na svoju účasť v povstaní hrdý. Mal len šestnásť, keď začal robiť spojku svojmu oddielu.
BANSKÁ BYSTRICA. Ján Rýs, takmer 80-ročný dôchodca partizán, je plný energie a pripravuje sa na oslavy Slovenského národného povstania.
Pamätnú stuhu, ktorú zavesí počas osláv medzi desiatky iných, má pripravenú. Priviazaná visí v obývacej izbe na kľúči od skrinky. Rýs je predsedom Združenia partizánov na Slovensku a v zahraničí a je na to patrične hrdý.
Mal len 16 rokov, pamätá si mená spolubojovníkov, krycie aj pravé mená sovietskych veliteľov, meno lekára Eugena Justa, ktorý mu vyberal črepinu z tela. „Najviac ma trápi, že nastupujúca generácia vie už len veľmi málo o SNP. Neviem prečo, ale nestalo sa to pre nich tradíciou.“
Rýs sa narodil v horskej osade Piesky medzi Špaňou Dolinou a Starými Horami. Do osady, v ktorej žilo 70 ľudí, prišlo do konca júna 1944 približne 100 partizánov. Najmä vďaka slovenským veliteľom platila dohoda, že partizáni nemôžu civilov okrádať, poškodzovať ich majetok, ani znásilňovať.
Janko, ako ho volali, sa stal spojkou oddielu Vpred, ktorej velil sovietsky podplukovník Morskoj. Vynášali do hôr potraviny, zbrane a muníciu. Neskôr sa dostal do skupiny, ktorá zachránila Staré Hory pred osudom Kališťa vyplieneného Nemcami.
„Museli sme všetci vedieť narábať s trhavinami. Mal som nemecký samopal, ale myslím si, že som nikoho nezastrelil.“ Na pomoc si berie aj mapu: „Toto je jedna z akcií, kde sme prepadli nemeckú posádku,“ ukazuje do zarámovanej mapy pod sklom.
„Štyridsať Nemcov. Mali za úlohu vyrabovať a podpáliť Staré Hory. My sme to zastavili.“ Hovorí, že pri tejto operácii sa díval smrti do očí. Zo skupiny už žije vraj iba jeden - Miroslav Stolár. Napriek tomu, keby sa mal teraz rozhodnúť, išiel by do povstania znovu.
Bolo veľké šťastie, že vojna skončila v máji, hovorí Rýs. „Keby vojna trvala o dva–tri mesiace dlhšie, boli by vyvraždili a podpálili všetky dediny v oblasti. Odhadujem, že by zomrelo okolo 20-tisíc ľudí.“
Rôzne interpretácie povstania od historikov si veľmi nevšíma. „Bol som tam, zažil som to a našťastie prežil. Mnohí to šťastie nemali,“ hovorí. Priamych účastníkov SNP žije v Banskej Bystrici už len asi dvadsať.
„Všetkým patrí len veľká úcta, nič viac,“ hovorí Ján Rýs.
Ján Rýs na mape ukazuje, ako zastavili Nemcov.
FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Daniel Vražda
V Divine na partizánov spomínajú neradi
Druhá svetová vojna sana severe Slovenska definitívne skončila až v polovici mája 1945. Skupina asi 200 opitých slovenských, moravských, ukrajinských a ruských partizánov dovtedy rabovala, znásilňovala a zabíjala v obci Divina.
DIVINA. Dnes 70-ročný Žilinčan Ladislav Ťažký spomína na koniec vojny ťažko. V máji 1945 mu v dedinke Divina neďaleko Žiliny partizáni zabili otca, ktorý sa krátko predtým vrátil z Nemecka z väzenia.
Alkohol a nevraživosť spôsobili, že v priebehu pár dní prišlo o život asi 15 ľudí. Za rabovaním, znásilňovaním a vraždami stálo asi 200–členné partizánske komando, ktoré prišlo pomstiť mŕtvych kamarátov. Keď si do Diviny prišla skupina partizánov pre „výpalné“, postavila sa im miestna milicionárska domobrana. Partizáni predtým zabili krčmára, nemal im čo naliať a rabovali. Skupiny sa dostali do konfliktu, domobrana dvoch partizánov zastrelila, ostatných zadržali.
Neskôr ich velitelia milícií prepustili a celú posádku odvelili do Žiliny. „Ráno prišli štyri nákladné autá a chlapov so zbraňami odviezli do Žiliny,“ hovorí Ťažký. Prepustení partizáni sa potom vrátili späť do neďalekého Dlhého Poľa a informovali ostatných o zabití dvoch zo skupiny. Dlhopoľčania potom počkali na odsun milicionárov a vtrhli do Diviny.
„Bohu vďaka, že to nestihli dokonať, pretože sa tak strašne opili, že im ostatní ušli,“ spomína Ťažký. Partizáni zabili desať ľudí, ostatní prišli o život v najbližších dňoch. Všetkých hnali za dedinu. Alkohol spôsobil, že sa mnohým podarilo ujsť. Tí, ktorých chytili, si museli vlastnými rukami vyhĺbiť hrob a partizáni ich dokonali lopatami. Jedného z miestnych dali nahádzať mŕtvych do vyhĺbených jám. „Strieľali, aby nezostali svedkovia,“ hovorí Ťažký. Pohreb obetí sa v obci konal až o týždeň. Vyšetrovanie sa začalo dva dni po ňom, ozajstného výsledku, či nejakého odškodnenia sa dodnes nikomu nedostalo.
Ladislav Ťažký má dodnes doma originál listu, v ktorom v roku 1945 jeho matka popisuje udalosti a žiada o potrestanie vinníkov. Dokonca ho podľa jeho slov pre vyšetrovanie tragických udalostí koncom roka 1994 v centre Žiliny zbili a viac ako mesiac strávil v nemocnici. Vyšetrovanie bitky bolo zastavené, páchateľ je neznámy.
Ladislav Ťažký pri spoločnom hrobe obetí partizánov v Divine.
FOTO PRE SME – MICHAL TRŠKO
Michal Trško
Anketa
Rafael Rafaj (SNS) Je to šťastie v nešťastí aj nešťastie v šťastí. Za to, čo nasledovalo, bola zaplatená privysoká daň. Stratili sme štátnosť a prišiel komunizmus.
Ján Podmanický (Smer) Vnímam pozitívne každú udalosť, ktorá prispela k pádu diktátorských režimov, ktoré sa snažia s ľuďmi manipulovať. SNP je významným príspevkom v boji proti fašizmu.
Daniel Lipšic (KDH) Určite sa stali aj veci, na ktoré nemôžeme byť hrdí. Je to však jedna z mála udalostí v dejinách, keď boli Slováci ochotní so zbraňou v ruke riskovať životy za slobodu.
Gyula Bárdos (SMK) Slovensko sa vďaka SNP dostalo na správnu stranu.
Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS) Bolo prejavom suverenity a vôle dať najavo nesúhlas krajiny s nedemokratickým zriadením.
Mikuláš Dzurinda (SDKU) SNP považujeme za jednu z najvýznamnejších udalostí novodobých slovenských dejín. Dokázalo, že aj obyvatelia Slovenska boli odhodlaní bojovať proti diktatúre.
(vag)
