BRATISLAVA. Na helsinskej olympijskej legitimácii je odfotený so zafačovaným obočím. Na olympijskom turnaji nepatril vyučený strojný zámočník medzi favoritov.
Posledné tri týždne pred Hrami Zachara poctivo drel na sústredení v Zruči nad Sázavou, ibaže v jednom „sparingu“ s Františkom Majdlochom si roztrhol obočie a poruke bol len závodný lekár. Namiesto stehov ho spojil „kramličkami“, akýmisi svorkami. Obočie však začalo hnisať a vznikol poprask. V Prahe mu museli ranu vyčistiť a prešiť.
„Pekný izbový šport,“ hovorí odľahčene o boxe Zachara. „Na sústredení sme bývali v hoteli, ale inak to bolo ako na vojne. Po budíčku behanie, upratovanie izieb, lebo poriadok v nich sa hodnotil, a až potom raňajky. Po nich politické školenie a prvý tréning. Popoludní ďalší. My, iniciatívnejší, sme si pridávali trojkilometrový beh po pražcoch železničnej trate. Presne sme vedeli, kedy ide Sázavský expres z Českých Budějovíc do Žďáru.“
Telegram
Pre rozrazené obočie chvíľu hrozilo, že vypadne z nominácie na helsinskú olympiádu 1952. Tak ako ho vyradili z olympijskej nominácie do Londýna štyri roky predtým. Pár dní pred odletom mu vtedy prišiel telegram, že ho z nominácie vyškrtli. Na jeho mieste cestoval do Londýna nejaký funkcionár.
„Tentoraz by ma to bolo hnevalo ešte viac. Mal som ideálny vek 24 rokov a cítil som sa naozaj v dobrej forme.“
Internáty v Otaniemi, kde Fíni ubytovali výpravy z Východu, sa rozprestierajú uprostred lesov a jazierok. Na ich brehoch boli dreveničky a v nich pre našich dovtedy neznáma fínska sauna. „Mňa zaujala aj boxerská hruška. Skvele cibrila postreh a neničila tak päste, ako tvrdé vrecia, ktoré sme poznali z domu. Mlátil som do nej v každej voľnej chvíli. Aj po zápase. Vzápätí som zašiel do sauny a cítil som sa zasa čerstvý ako rybička.“
Zachara nastúpil v Helsinkách v kategórii do 57 kilogramov. Po víťazstvách nad Švédom Wärmströmom a Juhokórejčanom Su ho v ringu vo štvrťfinále čakal Maďar Erdei.
Saláma
Maďari bývali v tom istom objekte ako naša výprava. Kolega Julo Torma, budapeštiansky rodák, sa s viacerými z nich poznal. „Ej, to nie je dobré, János má dlhé ruky a silný úder,“ povedal mu.
Zachara aj tento zápas zvládol. Erdei, jeden z favoritov na zlato, súpera trochu podcenil. Prehru však vzal športovo: „Keď získaš medailu, máš u mňa štangľu maďarskej salámy.“
Po zápase s Erdeiom však bol slovenský pästiar taký zrichtovaný, že ho nespoznal ani lekár výpravy Pavel Handzo. „Kde je ten Zachara?“ vypytoval sa.
„Ale dal ma dokopy tak, že som v semifinále zdolal aj Juhoafričana Leonarda Leischinga a to som už mal istú medialu a od Erdeia aj salámu,“ smeje sa.
Vo finále po ťažkom boji zvíťazil nad Talianom Caprarim. Keď ho vyhlásili za víťaza, vletel do ringu Torma, ktorý dovtedy sedel pod ním, a spolu s ďalšími boxermi a basketbalistami vzali víťaza na ramená.
Medzitým do ringu došikovali stupeň víťazov a naklusala olympijská šľachta, ale hodnú chvíľu nemala koho dekorovať...
Súdruh zabudol
Helsinská olympiáda bola najúspešnejšia v celej československej histórii. Športovci získali sedem zlatých medailí. Zacharova bola posledná, získal ju deň pred záverečným ceremoniálom. Po návrate na slávnostnom privítaní výpravy na zaplnenom pražskom Strahove stál po boku Zátopkovcov, kanoistu Holečka a členov třebonskej štvorveslice. Podpredseda vlády Zdeněk Fierlinger všetkých zlatých vymenoval, všetkým poďakoval, len Zacharu opomenul.
„Olympijské oblečenie sme hneď po návrate museli vrátiť. Dokonca aj červené tričko a biele trenírky, v ktorých som boxoval finále. Na pamiatku mi ostalo len štartové číslo 258. Po dlhom prosíkaní mi poslali aspoň moje rukavice.“
Na veľké dary sa úspešní športovci vtedy nespoliehali. Olympijské zlato bolo osobitným úspechom.
Dnes trénuje
„Vtedajší minister obrany ma obdaroval hodinkami, dvojtýždňovým opušťákom a keďže ma povýšil, dostal som kožený dôstojnícky kabát. Tuším som ho však ani nemal na sebe. Dostal som aj tri metre látky, z ktorej som si dal ušiť oblek. Najmilší však bol darček od zamestnancov trenčianskej Meriny, kde som predtým pracoval, vyzbierali medzi sebou 10 200 vtedajších korún, čo bola približne výška mesačného platu. Doplatil som štyri tisícky a kúpil som si do bytu sekretár.“
Po úspechu v Helsinkách sa zúčastnil Zachara aj na nasledujúcej olympiáde v Melbourne 1956, kde vypadol vo štvrťfinále.
Športu sa Zachara venuje dodnes. Napriek vysokému veku trénuje boxerské nádeje v Novej Dubnici. Jeho tréningy si pochvaľuje dokonca aj slovenská olympionička Eva Sládeková.
„Pán Zachara je senzačný človek. Pomohol mi zlepšiť fyzickú kondíciu, postreh a reflexy,“ povedala hráčka bedmintonu.
Jan Zachara
Narodený: 27. augusta 1928 v Kubre (dnes súčasť Trenčína)
Olympijské hry: Helsinki 1952 - víťaz kategórie do 57 kg, Melbourne 1956 - štvrťfinalista
ME: 1949, 1955, 1959
Majster Československa: 1951, 1954, 1955, 1956
Majster Slovenska: 1946, 1947, 1948
Ocenenia: Olympijský rad v striebre (1997), Zlaté kruhy SOV (2000), Rad Ľ. Štúra II. triedy (2003), Za zásluhy o výstavbu (1958), Čestný list UNESCO za fair play (1992)
