Velikič, jeden z najprekladanejších srbských spisovateľov, politický aktivista a v súčasnosti veľvyslanec Srbska vo Viedni, pristupuje k problematike vášnivo aj poučene, viac však mýtizuje, oprašuje historické nálezy (napríklad škatule od oblátok), smeti včerajšieho dňa však necháva v našich stredoeurópskych uliciach nepovšimnuté. Čitateľ je v rozpakoch.

Zaskočená čitateľka

Vlastne, v rozpakoch je čitateľka, ktorá sa neúspešne skrýva za čitateľa. Dúfa, že si drobné rozpakovanie na rozdiel od svojich mužských kolegov predsa len môže trochu dovoliť. Jej rastúca náklonnosť k tomuto šarmantnému a sofistikovanému sprievodcovi po Belehrade, Viedni, Prahe, Budapešti, Terste, Novom Sade, Grazi, Bukurešti a iných obľúbených mestách, ktoré mala, alebo nemala možnosť navštíviť, ju trochu zaskočila.

Čitateľka totiž nerada cestuje. Oveľa radšej číta. Veď je predsa čitateľka, a nie nejaká cestovateľka. Alebo: nerada číta turistických sprievodcov. Turistickí sprievodcovia zvádzajú, v snahe zaujať zavádzajú, inými slovami, ponúkajú klamlivý obraz.

Hľadanie partnera na diskusiu

Knihy, ktoré ju vedia zaujať, priznávajú špinu a smeti po turistických skupinách, kulisovitosť, prázdnotu, nudu, depresiu, úzkosť miestnych zametačov, úradníkov či obchodníkov, neochotu a neschopnosť vyviaznuť z priemernosti, podpriemernosti, pasivity a apatie, a tak ďalej, a tak ďalej.

Takto číta ulice a mestá a v každej knihe hľadá minimálne partnera na diskusiu. Tieto témy však vo Velikičovej knihe nenašla, napriek tomu - čo vôbec nečakala - ju balkánsky sprievodca nepatrične zaujal svojou schopnosťou uniknúť z konvenčných súradníc povrchnosti. V nasledujúcich riadkoch sa bude márne ospravedlniť jeho umením.

Dragan Velikič v románe Prípad Brémy dokonale komponuje a pozorne vedie zložitú sieť motívov a postáv. Z miest prevažne strednej Európy vytvára vlastnú topografiu aj históriu. Je to predovšetkým neobyčajná postava Ivana Bazarova, ktorého absolútny sluch a absolútna pamäť nútia selektovať vnímanie reality a vytvárať vlastnú, menej povrchnú a obťažujúcu, spravodlivejšiu.

Vlastný Berlín Ivana Bazarova

Na otázku, či bol niekedy v Berlíne, odpovedá: „Nebol. Aj Belehrad môže byť Berlín.“ Tak ako si Ivan Bazarov v detstve skladal z berlínskych pohľadníc zo škatule od marienbadských oplátok vlastný Berlín, mesto, v ktorom „hustol priestor a rozlieval sa čas“, v ktorom mal svojho chýbajúceho otca, skladal si v dospelosti vlastnú históriu.

Naučila ho to jeho staršia milenka, historička Olivera, v minulosti zaľúbená práve do jeho otca, ktorý sa kedysi rozhodol nevrátiť sa z brémskeho tábora Stalag - 42.

História je pre Ivana „pohľad do nezaznamenaného“, pritom „aj to, čo sa mohlo stať, je história“, pretože „existuje len privátna história a tá dohoda o dátumoch a udalostiach v podstate nikoho nezaujíma“. Život sa odvíja rovnako do minulosti, ako aj do budúcnosti.

„Pobyt“ sa mení na „existenciu“

V tomto neštandardnom rozhodnutí prežívať život práve týmto spôsobom, čo neskôr dovedie Ivana do úplného úniku a izolácie, aby ho nebrzdili nespoľahlivé hranice reálneho sveta, sa heideggerovský „pobyt“ mení na „existenciu“, čas aj priestor sa stane Ivanovým jediným vlastníctvom.

„Byť len jeden, to je väzenie. Byť ja, znamená vôbec nebyť,“ cituje Velikič v epilógu knihy (seba)výstižné tvrdenie Fernanda Pessou, ktorého pozadie jeho alter egá Alvaro de Campos a Ricardo Reis vo svojich básnických konfrontáciách s whitmanovskou zahľadenosťou do seba intenzívne tušia.

Aj život Ivana Bazarova trvá v procese prepájania osudov iných ľudí, ktorí sú s ním spojení osobitými, neviditeľnými, naplnenými či nenaplnenými vzťahmi a udalosťami. „A to ani nespomíname postavy, ktoré sa zjavujú v hlavách čitateľov počas čítania, tie, čo svojou existenciou potvrdzujú jestvovanie tých údajne vymyslených.“

Na záver ešte jedna veta (z) turistického sprievodcu: „Vzťahy sú budúce rozchody, ktoré môžu trvať dlho, predlho, takmer celý život.“ V prípade knihy Dragana Velikiča je to ešte dlhšie.

Recenzia / kniha

Dragan Velikić: Prípad Brémy, preložil Karol Chmel, Kalligram.

Autor: Katarína Kucbelová, Autorka je spisovateľka